VEĽKÉ RIPŇANY. Pred Druhou svetovou vojnou boli Veľké Ripňany multikultúrnou obcou s českou, nemeckou a židovskou komunitou, no koncom vojny sa zmes kultúry, vzdelania vytratila. Desiatky obyvateľov totižto zahynuli v koncentračných táboroch.
Po vyhlásení autonómie Slovenska sa uskutočnili prvé tvrdé zásahy proti židovskej a aj malej českej komunite. Meštiansku školu, žandársku stanicu a železničnú stanicu museli opustiť všetci Česi, vrátane svojich rodín.
Propaganda spravila svoje
Vyhlásenie slovenského štátu bolo privítané oslavou a hymnickými piesňami. Nie všetci však oslavovali.
Vznik Slovenskej republiky 14. marca 1939 mal vplyv aj na učiteľský zbor. Odišla väčšina českých učiteľov. Z Obvodnej meštianskej školy odišli českí učitelia, ktorí boli prví vyhnaní z obce.
Tí čo zostali, zmenili si mená na slovenskejšie. „14. marca 1939 stalo sa Slovensko nezávislým, samostatným štátom, po čom každý z nás Slovákov 20 rokov túžil“. „Ký div, že obcou ešte nikdy tak z hĺbky srdca sa neozývala naša hymna, ako v ten deň: Hej Slováci, ešte naša slovenská reč žije,“ tak to napísal kronikár školskej kroniky Meštianskej školy.
Demagógia a propaganda vzala za svoje. 6. decembra 1938 vo Veľkých Ripňanoch miestni obyvatelia porozbíjali okná a výklady na židovských domoch a obchodoch.
V rokoch 1938 a 1939 sa do Veľkých Ripnian uchýlilo niekoľko židovských rodín z Užhorodu, ale aj z okolitých dedín, kde boli vystavení fyzickému násiliu zo strany miestneho obyvateľstva. V tomto období sa do obce prisťahoval lekár Dr. Mikuláš Grünstein s manželkou Etelou a synom Tomášom, obchodník Bernard Ujházi s manželkou Frederikou (Fridou), rod. Hochheserovou a dcérami Hedvigou a Alžbetou (Aliz), ktorých do roku 1944 chránila pred deportáciou výnimka prezidenta Tisa. Po vzniku vojnového slovenského štátu bývalo vo Veľkých Ripňanoch viac ako 80 židov. Náboženská obec pokračovala v riadnej činnosti.
V roku 1940 vyraďovali židov z hospodárskeho a verejného života. Všetky židovské spolky a strany boli zrušené. Židia z Veľkých Ripnian podliehali okresnej pobočke Ústredne Židov (ÚŽ) v Topoľčanoch, ktorá ich ako jediná zastupovala v kontakte s úradmi. Po vylúčení židovských žiakov z verejných škôl v školskom roku 1940/41 opäť otvorili židovskú ľudovú školu.
V roku 1941 zlikvidovali viac ako 10 obchodov a živností, arizované boli aj dva lukratívne podniky. Niekoľko židov odvliekli na nútené práce do koncetračných stredísk Nováky, Patrónka, Sereď, alebo na výstavbu cesty na Degeš – osada Komjatíc. Viacero židovských rodín bez príjmov bolo odkázaných na podporu svojich súkmeňovcov. Začiatkom roku 1942 registrovala ÚŽ vo Veľkých Ripňanoch viac ako 90 osôb židovského vierovyznania.
Neochránila ani prezidentská výnimka
29. marca 1942 odvliekli mladých mužov do zberného strediska v Nitre a odtiaľ cez zberný tábor v Seredi do koncentračného tábora Majdanek v Poľsku. Celé rodiny, asi 50 osôb, odvliekli žandári a príslušníci Hlinkovej gardy 15. apríla 1942 do Nitry a 19. apríla 1942 ich deportovali do oblasti Lublina v okupovanom Poľsku. Práceschopných mužov previezli do koncentračného tábora Majdanek (v roku 1943 bolo zavraždených viac ako 5000 mužov zo Slovenska). Ženy, deti a starcov internovali v gete v mestečku Rejowiec vo východnom Poľsku a počas letných mesiacov roku 1942 ich zavraždili vo vyhladzovacom tábore Sobibor.
Po prerušení deportácií v októbri 1942 zostali vo Veľkých Ripňanoch rodiny zverolekára, lekárnika a štyroch statkárov, ktoré chránili výnimky. Začiatkom roku 1944 bývalo vo Veľkých Ripňanoch 17 židov chránených výnimkami.
Po vyhlásení SNP a príchode nemeckých ozbrojených síl časť z nich zaistili a deportovali do vyhladzovacích táborov. Niekoľkí sa ukryli v odľahlých obciach. 1. októbra 1944 zatkli na základe udania židovského zubného technika Izidora Berkoviča, ktorý sa skrýval v pivnici vlastného domu. Zastrelil ho ihneď na úteku Heliodor Gombarčík. 4. októbra 1944 odvliekli z Veľkých Ripnian všetkých výnimkami chránených židov. Udavačstvo po potlačení SNP v obci bolo veľmi silné. Arizátori, ktorí zbohatli na majetku po židovských spoluobčanoch sa báli, že príde spravodlivosť v podobe inak zmýšľajúcich negardistov. A tak bolo nutné odstrániť svedkov. Nastala doba udávania a perzekúcií. 11. septembra 1944 v Nemčiciach fašisti zavraždili 53 židovských obyvateľov z okresu Topoľčany, ktorí boli chránení výnimkou prezidenta Tisa. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali osem židov. Medzi zavraždenými boli aj 17 Veľkoripňančania.
Po likvidácii židovských spoluobčanov boli udaní a zaistení ďalší obyvatelia obce kvôli podozreniam z napomáhania SNP. Utrpenie obyvateľov skončilo až príchodom spojeneckých vojsk. Druhého apríla 1945 na veľkonočný pondelok asi o siedmej hodine ráno sa v obci objavili prví ruskí vojaci, ktorí pokračovali smerom na Behynce. Ďalší vojaci sa zastavovali po domoch a hľadali „germanov“.
Spravodlivosťou a zadosťučinením v ripnianskych vraždách Izidora Berkoviča, Františka Vaňoviča, osude Márie Pleškovej a spol. sa stalo súdne pojednávanie Ľudového súdu v Nitre a následný rozsudok smrti obesením pre Heliodora Gombarčíka.
V roku 1954 bola zbúraná synagóga, vplyvom ďalšieho totalitného režimu. Bola zbúraná pre nedostatok stavebného materiálu pre JRD tretieho typu. Zaujímavosťou je, že lícované tehly sa nepoužili na žiadnu hospodársku budovu JRD.
ZDROJ: Veľké Ripňany a Druhá svetová vojna
Spracoval: Ondrej Šomodi
