„Vstup Slovenska do EÚ neprišiel bezpracne a náhodne. Museli sme si ju zaslúžiť náročnou prípravou a vážnymi reformami, ktorými sa Slovensko vo všetkých oblastiach prispôsobovalo podmienkam našich pozývateľov. Samotný vstup teda nie je dar chudobnému príbuznému, je to prejav dôvery, akceptácia za rovnocenného partnera, avšak i vážny záväzok a poslanie s plnou zodpovednosťou sa podieľať na vytváraní budúcej Európy,“ uviedol prednosta Obvodného úradu v Topoľčanoch Ľubomír Bošanský (na snímke).
Ako to už pri každom vážnom a dejinnom rozhodnutí býva, i toto začlenenie vzbudzuje u nás nielen obrovskú nádej, ale i oprávnené obavy, či členstvo v EÚ splní naše očakávania, či bolo treba toľko obetovať, čo nám členstvo prinesie a za akú cenu.
Podľa Bošanského časť našich pochybností zmizne, ak si pripomenieme históriu integrácie európskych krajín. I keď myšlienky zjednotenia v Európe majú dlhšiu históriu, reálnu podobu nadobudli až v čase po 2. svetovej vojne, keď Robert Schuman odštartoval svoj veľkolepý projekt spolupráce, založený na duchovnom presvedčení a zmierení medzi národmi. Deklarácia o vytvorení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, ktorú Schuman zverejnil 9. mája 1950, bola vyvrcholením geniálnej myšlienky tohto veľkého štátnika, humanistu, diplomata a kresťana. V dobe, keď rany po vojne ešte veľmi bo-
leli a vzťahy medzi víťazmi a porazenými boli stále napäté, navrhol Robert Schuman ako minister zahraničných vecí Francúzska pozvať odvekého rivala Nemecko k spolupráci pri produkcii tak strategických surovín ako sú uhlie a oceľ. Táto myšlienka vymanila Európu z antagonistického nacionalizmu a otvorila cestu riešenia medzinárodných vzťahov v Európe novozákonným spôsobom. Schumanova predstava o budúcej Európe nespočívala len v dynamickom hospodárstve a v materiálnom blahobyte - cez sociálnu oblasť prechádzala do vertikálnej roviny k úcte ku každému človeku, všetkému tvorstvu i samotnému stvoriteľovi.
Európska integrácia bola založená hlavne na pevných morálnych základoch, a preto má svoje trvanie dodnes. Za polstoročie menila svoju podobu, názov a rozširovala tak oblasti spolupráce, formy vzájomnej pomoci, ako i počet svojich členov, zatiaľ čo Slováci, aj to len niektorí, sa na tieto udalosti mohli iba prizerať spoza ostnatého drôtu. Všetkým, ktorí zasvätili svoj život v prospech mieru, demokracie, rastu materiálneho i duchovného blaha v Európe, patrí úprimná vďaka.
Jožo Malý, foto: autor