V ludanickom kostole takmer po päťdesiatich rokoch veľkonočná kázeň odznela zo zrekonštruovanej kazateľnice. „Celú kazateľnicu sme prakticky museli vyrobiť odznova,“ povedal nám počas montáže akademický sochár a reštaurátor František Šmigrovský, ktorý sa špecializuje na drevenú a kamennú plastiku a oltárnu architektúru. „Dlhé roky bolo torzo pôvodnej kazateľnice uložené na starej fare v Ludaniciach. Po zbúraní sa do novej fary preniesla len najvzácnejšia časť - drevené reliéfy. Pri výrobe sme vychádzali z dobových fotografií. Dôstojný pán požiadal veriacich, aby priniesli fotografie, na ktorých je vidieť pôvodnú kazateľnicu. Získali sme tak dobrý základ pre našu prácu.“
Kazateľnica je celá z dreva, napriek tomu, že farebné prevedenie a tvar pripomína skôr kameň. Nad miestom pôvodnej kazateľnice sa do dnešných dní zachovala ozvučná strieška, ktorá bola tiež v havarijnom stave. Zmontovali ju v minulom roku a tiež prešla dôkladnou rekonštrukciou. Vďaka miestnemu kňazovi Jozefovi Gajdošovi boli v minulých rokoch zreštaurované aj dva bočné oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Kozmu a Damjána. Medzi prvé veľké zmeny však patrilo vymaľovanie kostola a stavebné úpravy, ktoré viedli k zastaveniu vlhnutia stien. To je základ pre ďalšie práce, tvrdí František Šmigrovský, ktorý reštauruje 2-3 oltáre ročne. Podľa neho mnohé boli poškodené práve neodborným ošetrovaním, zamurovaním drevených častí a nevhodnými nátermi. V mnohých kostoloch sú oltáre v katastrofálnom stave.
Reštaurovanie sakrálnych pred-
metov je drahé z prozaických dôvodov. Pozlátené časti sú zlátené 24-karátovým zlatom a centimeter štvorcový zlátenia stojí niekedy aj štyridsať korún. Na čas náročné je aj čistenie pôvodných drevených častí. Jednoduchšie, lacnejšie a desaťkrát rýchlejšie by bolo vyrobiť napodobeninu. Reštaurátori sa však snažia zachovať všetky pôvodné časti, aj keď sú zničené červotočom, spráchnivené alebo neúplné. Šmigrovský tvrdí, že ľudia svojou neznalosťou poškodzujú vzácne historické kusy. „Kedysi a vlastne aj dnes ženy v kostoloch upratujú tak, že mokrou handrou pretrú pozlátené časti. Tie sa po rokoch úplne zničia a zostane len červenkastý podklad. Ľudia to natierajú všetkým možným. Tieto reliéfy boli napríklad natreté hliníkovým náterom, ktorým sa natierali sporáky, alebo bronzenkou, ktorá časom zozelenela alebo sčernela. My musíme všetko prácne odstrániť a ošetriť kriedovým podkladom. Na ten ide polymentový náter, ktorý sa navlhčí slivovicou. Až potom môžeme zlátiť,“ vysvetľuje s úsmevom Šmigrovský.
Ludanický kostol, ktorý bol dostavaný v roku 1781, v priebehu svojej existencie raz vyhorel. Radikálne bol zreštaurovaný v rokoch 1908 a 1959. Vtedy sa zmenila farebnosť a možno aj niektoré ornamentálne výzdoby. Kňaz Jozef Gajdoš, ktorý prišiel do Ludaníc v roku 1997, prikladá veľký význam záchrane pamiatok, a preto sa mu podarilo získať veriacich na finančnú podporu rekonštrukcie kostola. Prvé sa zrenovovali zvony, vymenili sa okná, obnovila sa dlažba, prerobilo sa kúrenie aj elektroinštalácie.
Na reštaurovanie získal tristotisíc korún z ministerstva kultúry z fondu Pro Slovakia. Zvyšok je zo „zvončeka“, ako tvrdí. Podarilo sa dokonca zistiť, kam bola odvezená drevená socha Piety po požiari v kostole. V súčasnosti ju reštaurujú a bude umiestnená na hlavnom oltári. V najbližších rokoch plánuje dať zrekonštruovať aj hlavný oltár. Ten je v dezolátnom stave - bol šesťkrát premaľovaný a posledný náter je urobený farbou na radiátory.
Jolana Čuláková
