Prvoaprílová návšteva spisovateľky Maríny Čeretkovej – Gállovej v Tríbečskej knižnici v Topoľčanoch ukončila akciu Týždeň slovenských knižníc. Študentky Obchodnej akadémie v Topoľčanoch prekvapila svojou otvorenosťou a nenúteným rozprávaním o živote a pohľade na svet. Narodila sa v Zbehoch pri Nitre a veľkú časť svojho života prežila v Košiciach. Vydala sa za akademického maliara, ktorý sa s ňou neskôr rozviedol. Má dcéru a vnuka, ktorí bývajú v Nitre. Do mesta pod Zoborom sa vrátila po rokoch aj ona. „Rozvod bol pre mňa veľmi ťažký,“ rozprávala energická dáma študentkám, ktoré sa najviac zaujímali o jej pocity po rozvode a súkromný život. „Maestro mal svoju sľubnú kariéru a ja som mu ju kazila. V tej dobe som musela odísť aj zo Slovenského rozhlasu, kde som pracovala ako redaktorka. Bola som pre spoločnosť nežiaduca, pretože som mala svoje názory, ktorých som sa držala.“
Spisovateľka rozprávala aj o súčasnosti. Vnuk Michal Farkašovský pôsobí v rádiu Twist, študuje žurnalistiku a robí jej radosť. Menej radosti, dokonca rozčarovanie, prežíva spisovateľka nad súčasnou literárnou tvorbou. Tvrdí, že v slovenskej literatúre sa vytratilo slovo talent. Otázka, či píše, ju vraj uráža. „Písať neznamená zviditeľňovať sa. Pravdaže píšem. Keby som nepísala, tak by som nemohla žiť. Keď sa mi stane dva dni, že nie, tak mi voľačo chýba. Dnes píše hocikto. Niektorí si myslia, že stačí poznať abecedu.
Akosi sa prestalo hovoriť o talente. Vydávanie kníh je otázkou peňazí. Je mi ľúto, že naši ľudia nie sú na takých postoch, aby naša kultúra dostala aspoň tú odrobinku.“
Autorka, ktorá je známa hlavne románmi, v ktorých rezonuje láska a sexuálne napätie medzi mužom a ženou, v súčasnej dobe pracuje na cykloch Návraty. „Usilujem sa rozpamätať na starú Nitru a na jej obyvateľov. Chodím po starých uličkách a chcem zistiť, ako to bolo, kde to bolo a ako to vtedy vyzeralo. V Matici slovenskej mi prisľúbili, že mi Návraty vydajú, ale nesmie to mať viac ako dvesto strán. Už teraz to má viac. Asi to budem musieť výrazne skrátiť. Tuším to bude moje predsmrtné dielo (smiech). Teraz mi vyšla poviedka a ďalšie texty v Almanachu Nitra.“ Na otázku, čo sa jej nepáči na súčasných autoroch a či má svojho favorita, odpovedala priamo: „Nepáči sa mi naša bestsellerka. Príbehy v jej knihách sú podľa mňa povrchné, prostredie anonymné. Mohlo sa to stať tu, v tejto miestnosti alebo aj niekde inde. Ja keď píšem, študujem prostredie, v ktorom sa má príbeh odohrávať, aj dlhšiu dobu. Všímam si hlavne jazyk, ktorým postavy budú hovoriť. Veď je rozdiel, či budem písať o vysokoškolsky vzdelanej žene alebo žene z domácnosti, ktorá má napríklad postihnuté dieťa. V jej knihách sú takmer všetky vety rovnaké. Priznám sa, že neviem o nikom z mladých autorov, ktorí by ma zaujali. Je pravda, že v poslednom čase čítam len krátke ukážky, pretože knihy si nemôžem dovoliť kúpiť. Nakoniec, mne stačí úryvok, aby som si urobila obraz o autorovi. Úprimne povedané, moderné, bezpríbehové veci ma až deptajú. Milujem príbeh. Dokonca aj v poézii. Netvrdím však, že výborný mladý spisovateľ nie je. Jednoducho som na takého nenatrafila,“ dodáva spisovateľka, ktorá je stále plná životnej energie. Jolana Čuláková