Zmeny v prírode, dejúce sa na jar, motivovali našich predkov k rituálnym úkonom, pretože práve jarné prebúdzanie sa k životu považovali za dôsledok pôsobenia nadprirodzených síl. Na Smrtnú alebo Kvetnú nedeľu vynášali slamenú Morenu za chotár obce, kde ju spálili alebo hodili do potoka. Jej zničenie malo symbolizovať odchod zimy a odohnať smrť a choroby. Vo zvykoch z jarného obdobia zohrávali dôležitú úlohu zelené konáriky, ktorým bola už v staroslovanskom období prisudzovaná ochranná moc. Od konca 7. storočia cirkev zaviedla svätenie zelených ratolestí, ktoré pretrvalo doteraz. Posvätené baburiatka či bahniatka si ľudia zastokli za drevenú hradu na strope alebo za obraz, aby uchránili ich dom pred ohňom alebo živelnou pohromou.
Veľké množstvo zvykov sa viazalo k jednotlivým dňom Veľkonočného týždňa. Od Zeleného štvrtku do Bielej soboty sa venovala veľká pozornosť umývaniu s cieľom získať pevné zdravie a krásu. Ešte pred východom slnka sa chodili mladí i starí umývať do potoka, aby boli po celý rok zdraví a bystrí ako ryba. Dievčatám zasa malo česanie pod vŕbou pričariť dlhé a husté vlasy. No a koho boleli nohy, dostal odporúčanie, aby sa brodil v rannej rose.
Dominujúcim obyčajom Veľkej noci dodnes zostala polievačka a šibačka. Šibanie je však novší jav, prevzatý z iných oblastí. Samotný akt polievania a šibania vŕbovým korbáčom však v sebe skrýva hlboký význam. Voda mala chrániť zdravie a zelené prútiky, ktorými prúdila životodarná miazga, mali dievčaťu dodať silu.
Príchod Veľkej noci symbolizoval aj jedálny lístok. Na Kvetnú nedeľu sa v každej domácnosti v topoľčianskom regióne varili šúľance alebo podávali makové slíže. Nechýbala ani fazuľová polievka. Na Zelený štvrtok sa varila polievka z koreňovej zeleniny a prívarky zo šťaveľa, špenátu a žihľavy. Počas Veľkého piatku sa nejedlo mäso a ostatné jedlá len skromne. Hostina sa začala až na Bielu sobotu. Varila sa šunka alebo klobása a pripravovalo sa tiež obľúbené kozľa. Biela sobota však ešte bola pôstnym dňom a mäsité pokrmy sa podávali až po obrade vzkriesenia v kostole. K veľkonočným sviatkom patria aj ďalšie tradičné jedlá, recept na jedno z nich priamo spod Tríbeča vám teraz prinášame:
Veľkonočný baránok
Suroviny: 0,5 litra hladkej múky, 0,25 l práškového cukru, jedna šľahačková smotana, tri vajcia, dve až tri lyžice rozpusteného masla, prášok do pečiva a trošku hrozienok.
Postup: Žĺtka vymiešame s cukrom, pridáme smotanu, maslo hrozienka, múku a prášok do pečiva. Všetko spolu premiešame. Do cesta vmiešame sneh z bielkov a vylejeme do vymastenej a jemnou strúhankou vysypanej formy v tvare baránka. Po upečení necháme baránka trochu vychladnúť vo forme. Potom ho vyklopíme a polejeme bielou cukrovou polevou. Hrozienkami naznačíme oči a okolo krku uviažeme mašličku.
Blažena Šmotláková
