Dve nevšedné udalosti sa odohrali v piatok popoludní na Mestskom úrade (MsÚ) v Topoľčanoch. Najskôr odhalili reliéf topoľčianskej rodáčky Gizely Zrubcovej. Mestu ho venoval jej syn, spisovateľ Laco Zrubec, ktorému v tej istý deň pokrstil najnovšiu knižku Posledný súboj jeho kolega Ladislav Ťažký.
Reliéf Gizely Zrubcovej pochádza z dielne sochára Františka Kollára a autorom dosky, na ktorej je pripevnený, je František Okša. Zdobí vestibul MsÚ a ako pri príležitosti jeho odhalenia uviedol primátor Pavol Segeš, nápad s jeho umiestnením sa zrodil asi pred dvomi rokmi, pri rozhovoroch so spisovateľom Zrubcom, ktorý sa v tom čase hlbšie zaoberal históriou Topoľčian. Gizela Zrubcová robila vychovávateľku v šľachtických rodinách, mimochodom i u Stummerovcov v Tovarníkoch, a ako manekýnka pózovala pre módne časopisy.
Zo svojej lásky k Topoľčanom sa vyznal i spisovateľ, ktorý sa síce narodil v Šuranoch, no krátko potom sa jeho rodina presťahovala do rodiska matky. „Topoľčany mám rád hlavne preto, že som tu prežil pekné detstvo a naučil som sa čítať a písať,” vyznal sa Zrubec. Spomenul pritom i rodinné paralely medzi Šuranmi a Topoľčanmi, ako i skutočnosť, že obe mestá majú vo svojom erbe dvojkríž, hviezdu a polmesiac.
Knihu Posledný súboj spoločne uviedli do života literárny vedec Andrej Červeňák a spisovateľ Ladislav Ťažký. Obaja svorne skonštatovali, že ide o netypické Zrubcovo dielo, pretože doteraz sa venoval hlavne histórii a jej osobnostiam, no jeho najnovší román je zameraný na osudy ľudí a vykresľovanie ich charakterov.
„So svojimi tvorivými silami vtiahol na bojové pole lásky ako spravodlivý sudca, ktorý si nechce poškodiť svoju dobrú povesť. Rovnako nadŕža osudom a láskou sklamanej žene, i mužovi hriešnikovi, hriech totiž nachádza v jeho mužskosti,” vyjadril sa o diele spisovateľ Ťažký. „Laco Zrubec nás v románe Posledný súboj presvedčil, že vie o tom, čo je láska a čo sa deje medzi mužom a ženou. Vie, aké chyby robia najmä muži a čo v nich vrie.
Vo svoje knihe neprichádza s prívalom mútnych vôd, ktoré zabahnia dušu čitateľa. Niekedy pritom v nej zahrmí a prudko spŕchne, ale hrom neudrie takou silou, aby zabil ľudskú dôstojnosť. Po celý čas čítania tohto diela cítime dáždik, ktorý umýva a zavlažuje duše a oživuje v nich pojem lásky, ktorý si treba chrániť najmä v manželstve,” povedal ďalej Ladislav Ťažký.
Jožo Malý
