Ivan Golský a Daniela Kučerková bývajú v Topoľčanoch. Napriek tomu, že sa narodili v jeden deň, nikdy sa nestretli. V ich rodnom liste je ako dátum narodenia zapísaný 29. február 1952.
„Keď moja mama zistila, že je priestupný rok, chcela zmeniť dátum môjho narodenia na 28. február. Na matrike to nechceli prepísať,” hovorí Ivan Golský, ktorý pracuje v Zberných surovinách na sídlisku Juh v Topoľčanoch.
„Mne to nevadí, dokonca si to aj cením. Je okolo toho aspoň trochu srandy. Pri niektorých spoločných stretnutiach sa môžem pochváliť, že som spomedzi dospelých najmladší. Nikto mi to, samozrejme, neverí. Veď aj teraz mám len trinásť rokov. Tí, ktorí to vedia, ma podpichujú, že nemusím míňať každý rok peniaze na oslavu. Priznám sa, že mi prejde rukami veľa občianskych preukazov, ale taký dátum som ešte nevidel, ani nikoho takého v Topoľčanoch nepoznám. Skôr sa na úradoch pozastavia nad rodným priezviskom mojej ženy, ktorá bola aj pred sobášom Golská.”
Ivan je vyučený maliar a pred pred deviatimi rokmi začal pracovať v zberných surovinách. Stretne sa tu so všeličím. S bezdomovcami, ktorí nosia papier a privyrábajú si na základné potreby, ale aj s rôznymi podozrivými osobami. Kanalizačné kryty, dopravné značky alebo kryty z dopravného osvetlenia odmietne prebrať. Mrzí ho, že sa nájdu aj takí, ktorí s tým nemajú problém.
Daniela Kučerková sa narodila v Dolných Lefantovciach. Rodičia si zvláštny dátum ani nevšimli, až kňaz ich pri zápise upozornil na nezvyčajný deň. Tento rok bude mať Daniela tiež „trinásť” rokov. Ako hovorí, čísla zohrávajú v jej živote dôležitú funkciu. Manžel Jozef sa narodil trinásteho, zoznámila sa s ním trinásteho, a keď sa presťahovali do Čiech, pracovala ako kontrolórka v Jitexe a mala číslo trinásť. Číslo domu v Dolných Lefantovciach mali tiež trinásť.
„Dcéra Dana sa mi narodila nezvyčajne. Cestovali sme na Slovensko za sestrou do Holíča a mne sa zapáčila skalická stanica. Nebudete veriť, ale narodila sa neplánovane v Skalici 28. februára práve počas tohto pobytu. Naopak, zlú spomienku mám na 29. január, kedy nás nečakane „navštívili” zlodeji.”
Danielin syn Jozef študuje na Vojenskej vysokej škole v Liptovskom Mikuláši, a pokračuje tak v otcových šľapajach. Daniela, ktorá pracovala na Vojenskej správe v Topoľčanoch, sa venuje predaju nemeckej liečebnej kozmetiky. Dcéra Dana študuje ekonómiu.
Možno celoslovenskou raritou sú dvojičky Danka a Janka, ktoré sa narodili presne pred štyridsiatimi rokmi 29. februára v Žiline. Dana Pervanová dnes žije v Topoľčanoch, má dve dcéry a v tomto roku oslávi dvadsiate výročie svadby.
„Mamičke dátum nevadil, len bola prekvapená, pretože išla rodiť piate dieťa a narodili sa jej hneď dve,” povedala nám do telefónu Danka, ktorá vyrastala vo Fačkove pri Žiline. „V pôrodnici jej vraj núkali za jednu z nás peniaze. Otec bol šťastný a tvrdil, že nepredá ani jedno dieťa, aj keby ich mal desať. So sestrou sme si veľmi podobné a vždy sme sa obliekali rovnako. Niekedy sme si urobili srandu aj z našich kamarátov a tí v prvej chvíli nevedeli, ktorá je tá „pravá”. Väčšinou nám nikto nechcel veriť, že sme dvojičky, narodené 29. februára.”
Danka je vyučená krajčírka a pracuje ako šička. Janka je predavačka a podniká vo Fačkove. Jolana Čuláková, foto: autorka
