Obyvateľov Malinovej ulice v Topoľčanoch postihli v tomto roku dve záplavy. Ulica sa nachádza na severe mesta a bola dlhé roky ohrozovaná jarnými vodami z priľahlých polí. Smerom od Jacoviec cez Tovarníky sa v jarných mesiacoch liala voda cez polia a smerovala do rieky Nitry. Priepustný kanál pod železničnou traťou bol vybudovaný pred desaťročiami, avšak voda sa vždy zhromažďovala v blízkosti železnice.
Za posledné roky vyrástli na severnej časti Malinovej ulice nové domy. To spôsobilo, že prirodzené riečište vody bolo zahatané, a tak si voda našla nový tok. Nanešťastie, rovno cez domy na spomínanej ulici.
Začalo sa to v stredu
Prvú februárovú stredu o 12.30 hodine sme boli na Malinovej ulici. Stred cesty bol voľný a voda začínala tiecť cez nezastavaný (predaný) pozemok, kde sa vytvorila niekoľkometrová kaluž. Odtiaľ smerovala po pravej a ľavej strane cesty smerom dolu po ulici. Odpadové kanály bublali, pretože nestíhali brať nával vody. Obyvatelia, ktorí boli v tej chvíli doma, začínali robiť protipovodňové opatrenia. Do uličných bránok dávali drevené laty, kusy látok a vrecia, zháňali čerpadlá. Už vedeli, čo ich čaká.
Práve pred tromi týždňami o tejto hodine sa to začínalo presne takto. Mútna voda z polí sa vyliala z cesty na chodníky, zaliala trávniky, záhrady a dostala sa cez odpadové rúry do pivníc. U niektorých voda stúpla až do polmetrovej výšky. Zničila plynové kotle, pračky, mrazničky a ďalšie predmety. Z kanalizácie sa do domov dostali okrem nánosov blata aj výkaly, čo spôsobovalo neznesiteľný zápach.
Minulý týždeň o 13.30 hodine voda zaplavila celú cestu a časť chodníkov znova. Niektorým začínala prerážať cez steny pivníc a cez obkladačky v práčovniach. Takmer všetci upchali odtokové otvory, ale voda si našla cestu aj cez múry.
Tibor Melichárek, ktorý býva v hornej časti ulice, videl prívalové vody na poliach už ráno z okna svojho domu. Rozhodol sa, že nepôjde do práce. Tušil pohromu.
„Pred tromi týždňami som mal šťastie. Prišiel som na obed z práce kvôli pošte,“ hovorí a metlou dobrú hodinu zametá vodu, ktorá sa mu snaží opäť dostať do dvora. „Trávnik som mal pod vodou a nánosom blata, ale čo-to som ešte v pivnici zachránil. Na druhý deň priviezli kontajnery a všetko sme vyhodili. Toto sa nám stáva takmer každú jar, keď začne odmäk. Voda zaleje cestu a tlačí sa cez kanalizáciu do bytov. Potom prídu technické služby a čistia cestu a chodníky od nánosov blata. Bývame tu už osemnásť rokov a nič iné sa s tým nerobilo.“
Ľudia si nemohli pomôcť
O 14.30 začali prichádzať majitelia domov z práce. Cez mobilné telefóny sa dozvedeli o spúšti, ktorá ich čaká doma. Vystupovali z áut do mútnej vody a ponáhľali sa vypnúť elektrické zariadenia.
Na ulici stála desaťročná dievčina, ktorá nemala doma rodičov. Susedia jej pomohli vypnúť elektrinu, ale nad tridsaťcentimetrovou hladinou vody v pivnici len vzdychli. Ponáhľali sa domov zachraňovať svoj majetok.
František Belák zavolal ha-
sičov, ktorí prišli a istý čas mu pomáhali odčerpávať vodu z kanalizačnej šachty pred domom. Napriek tomu, že dal namontovať spätné klapky a rúry uzavrel, nepomohlo to. „Minule sme mali bahnom zaplavenú celú pivnicu,“ hovorí nahnevane jeho manželka, ktorá len pred pár minútami prišla domov. „Voda nám tiekla dnu aj cez okno. Vyhodili sme nábytok, zničené spotrebiče a takmer tristo kníh. Teraz tam máme vodu znova. Ja už neviem, čo máme robiť.“
Najväčšiu škodu utrpel obyvateľ, ktorý si v pivničných priestoroch zriadil fitnes, saunu a vírivku. Cez tzv. „anglické dvorce“ mu cez šesť okien natiekla voda a zatopila 150 m2. Záplava mu zničila zariadenie a ďalšie predmety, ktorých hodnotu odhaduje na päťsto- až šesťstotisíc korún.
(Dokončenie na 4. strane)
