Štvrtáci zo Základnej školy v Ludaniciach sú Kačičky, o čom svedčia i nápisy na ich dresoch. Len ich triedny učiteľ má na hrudi nápis Káčer, nečudo, veď aj občiansky preukaz si pozná podľa mena Vladimír Káčer. Deti z jeho triedy nám takmer jednohlasne povedali, že na drese má len obyčajnú nulu, ale aj v tom je kus symboliky. Pred každým štartom sa totiž odpočítava do nuly a aj Vladimír Káčer odštartoval projekt, ktorý vedie deti k túžbe po vzdelávaní. Zapojil sa do projektu Školy pre budúcnosť a v rámci neho získal ocenenie od Centra pre filantropiu na Slovensku a spoločnosti Orange. Podstatou Káčerovej metodiky je hra a v tomto roku cestovanie okolo sveta. Súčasťou hodnotenia žiakov totiž nie sú iba známky, pretože za aktivity dostávajú i diplomy, poháre a menu eurokáčer. Tú si môžu buď uložiť na konto, alebo vymeniť za lístok na cestu po svete. Nie náhodou zdobí štvrtácku triedu mapa našej planéty s vyznačenými políčkami v štýle hry „Človeče, nehnevaj sa,“ po ktorej žiaci pochodujú vďaka svojim vedomostiam a aktivitám. Najrýchlejší piati dostanú pohár cestovateľa, ale každý, kto celú cestu absolvuje, dostane tiež nejakú cenu.
Vladimír Káčer pracoval svojho času na odbore školstva v Topoľčanoch a ako nám prezradil, vždy sa usiloval priniesť pre deti niečo nové. Teraz ide o jeho druhú triedy, pričom predtým viedol k prirodzenej súťaživosti dnešných ôsmakov. „Každý rok máme inú súťaž,“ vysvetľuje Vladimír. „Keď boli títo moji žiaci prváci, volala sa Medulienka. Jej cieľom bolo oboznámiť deti so slovenskou literatúrou. V druhom ročníku sa volala Snehulienka a sedem trpaslíkov a kládla dôraz na prepojenie matematiky s ostatnými predmetmi. Vlani sme putovali po jaskyniach a teraz zasa po svete.“
Ludanickí štvrtáci neriešia ani klasické domáce úlohy, pretože Vladimír Káčer im pripravuje tzv. týždňové práce. Aj nimi sa usiluje motivovať deti k záujmu o vzdelávanie. Dôraz kladie i na mimoškolskú činnosť, o čom svedčí skutočnosť, že vedie šesť záujmových krúžkov. Okrem poľovníckeho, kde mu vychádza ústrety aj miestne združenie, je to počítačový, strelecký, gymnastický, atletický a floorballový. V poslednom prípade ide o hokej s loptičkou v telocvični. Za prirodzené považuje Káčer aj usadenie žiakov počas vyučovania. V prípade našej návštevy sedeli po ôsmich okolo štyroch pospájaných lavíc. Niekedy majú usporiadané lavice aj do „účka“, alebo iných kombinácií.
Vladimír Káčer tvrdí, že k jeho novátorským pedagogickým postupom majú deti pozitívny vzťah. „Vlani dokonca v Topoľčanoch vznikol Klub tvorivých učiteľov, no v rámci reorganizácie štátnej správy sa, bohužiaľ, zrušil,“ dodáva na záver ludanický učiteľ.
Jožo Malý
