Topoľčianske benefícium bolo jedným z mála koncertov pre telesne postihnutých. Čo prinieslo pre občianske združenie Samet, ktoré ho organizovalo, sme sa spýtali šta-
tutárky Maríny Hostačnej. „Pre nás to bol v prvom rade dobrý pocit, že na koncert prišli postihnutí ľudia z celého okolia, dokonca aj zo vzdialenejších miest. Hlavne sluchovo postihnutí boli nadšení prekladom piesne Tublatanky do posunkovej reči, aj keď im bolo trochu ľúto, že všetky piesne neboli preložené. Len z Topoľčian ich prišlo vyše tridsať. Ďalší prišli napríklad z Trenčína alebo Prievidze. Čo sa týka finančného zisku, budeme si gratulovať, ak získame desaťtisíc korún. Ešte stále nám prichádzajú faktúry na zaplatenie výdavkov, spojených s koncertom. Ak by nám nepomohli sponzori a všetci, ktorí bez nároku na odmenu priložili ruku k dielu, tak sme stratoví. Hoci sála bola plná, viac ako štyristo ľudí sme pozvali zdarma. Boli to hlavne postihnutí z ústavov a deti z detských domovov. Ale to bol cieľ nášho benefičného koncertu.“
Marína Hostačná sa priznala, že po prvýkrát videla toľko postihnutých ľudí zhromaždených na jednom mieste. Za pozitívny považuje fakt, že sedeli vedľa zdravých ľudí. Aj takým spôsobom chce združenie upozorniť verejnosť na problémy postihnutých občanov. Oproti totalitnému režimu, kedy boli títo ľudia „odkladaní“ z očí verejnosti do ústavov alebo domácností, majú dnes väčšie možnosti uplatnenia, ale stále je to veľmi málo. „Keď porovnáme situáciu v severských alebo západných krajinách, je to s verejnou mienkou u nás dosť zlé. Tam je spoločnosť oveľa otvorenejšia,“ dodáva Marína.
Členky občianskeho združenia už majú predstavu aj o druhom ročníku Topoľčianskeho benefícia. Chceli by ho rozdeliť na prezentačnú, súťažnú a koncertnú časť.
V najbližšom období chcú v Topoľčanoch založiť športové kluby pre telesne postihnutých. Uvažujú o plaveckom, šachovom a stolnotenisovom klube. Najťažšie však bude podľa nich nájsť ľudí, ktorí ich budú odborne viesť a absolvujú potrebné školenia.
Všetky tri zakladateľky občianskeho združenia Samet Marína Hostačná, Slávka Bystričanová a Tatiana Vlnková sú zamestnané a táto činnosť je ich „hobby“. Benefícium robili po prvýkrát a dá sa povedať, že na kolene. Posledný týždeň pred koncertom bol pre ne maximálne stresový. Oslovili ich, či by podobné koncerty neurobili aj v iných mestách. Začali sa im množiť telefonáty so žiadosťami o finančnú pomoc. Ako zakladateľky OZ upozornili, nie sú nadáciou a ich hlavnou činnosťou nie je organizovanie koncertov. Chcú pomáhať postihnutým ľuďom spôsobom, ktorým to dovoľujú stanovy občianskeho združenia. Zatiaľ hlavne radou, dobrým slovom a pochopením. Jolana Čuláková