Minulý štvrtok sa Rudolf Schuster tretíkrát zapísal do Pamätnej knihy Topoľčian. Splnil svoj sľub, ktorý dal tento rok v máji pri svojej poslednej návšteve. Vtedy sa nechal počuť, že rád prijme pozvanie primátora na besedu o literárnej tvorbe.
„Vaše mesto je na Slovensku asi výnimkou,“ povedal prezident pri stretnutí s predstaviteľmi Mesta a zástupcami ďalších inštitúcií. „Staviate byty, mestská a štátna správa funguje v zhode a nič nepýtate. Je to skoro ako za socializmu. Len mi nepovedzte, že máte pripravený plán rozvoja na pätnásť rokov, lebo to nemá ani štát. Pokiaľ viem, tak všetci pripravujú plány maximálne na jedno volebné obdobie.“ Primátor Pavol Segeš potvrdil, že aj Topoľčany majú spracované plány na kratšie obdobie. Zároveň informoval prezidenta o spracovanom projekte na výstavbu ďalších bytov.
Besedu, ktorá sa uskutočnila vo veľkej zasadačke Mestského úradu, viedol literát Peter Andruška. Literárnu tvorbu predstavil Peter Liba.
Prvú knihu vydal Schuster v roku 1987, kedy bol vo funkcii predsedu Krajského národného výboru v Košiciach. Bol to cestopis Necestami Brazílie. Nasledovalo ďalších osemnásť publikácií, medzi ktorými boli detektívky, životopisné diela aj spoločenské romány. Zatiaľ posledným je známy cestopis V brazílskych pralesoch, ktorý vyšiel v roku 2002. Rudolf Schuster je autorom niekoľkých desiatok rozhlasových relácií, televíznych reportáží a dokumentárnych filmov. Vo svojich začiatkoch bol ochotníckym divadelníkom a dokonca režíroval inscenáciu V uliciach Košíc.
Počas besedy veľa hovoril o svojom otcovi, ktorý ho priviedol k filmárčine. Alojz Schuster bol účastníkom prvej slovenskej filmárskej výpravy do Brazílie. V roku 1927 odcestoval s dvomi kamarátmi z rodného Medzeva, aby ako prví na svete prešli brazílskymi pralesmi a s kamerami v rukách nakrútili film. Verili, že sa bude v Európe dobre predávať. V Brazílii strávili osem mesiacov. Po návrate Alojz Schuster rozprával o svojich zážitkoch synovi, ktorý sa tam po 64 rokoch vrátil. V roku 1991, kedy bol Rudolf Schuster veľvyslancom Československej federatívnej republiky v Kanade, absolvoval cestu po stopách svojho otca s ďalšími dvomi kameramanmi. Na tretiu cestu zobral so sebou aj manželku Irenu, dcéru Ingrid a syna Petra. Bolo to v roku 2001 počas jeho pôsobenia v prezidentskej funkcii. Ako povedal, nemali šťastie nafilmovať obrovskú anakondu, ako sa to podarilo jeho otcovi. Napriek tomu fauna, flóra a pôvodní obyvatelia Brazílie ho chytili za srdce.
Jolana Čuláková
