Víazom IQ testu národa, na ktorý pripravovala televízia Joj Slovákov niekoko mesiacov vopred, sa stal emeritný topoiansky uite Slavomír Banary. Poas prvej novembrovej soboty sa mu podarilo dosiahnu to, o nikomu na Slovensku - po absolvovaní testu bol jeho inteligenný kvocient vyíslený na hodnotu 151, o predstavuje hranicu geniality. Ani v Topoanoch nezostal jeho výsledok bez povšimnutia a minulý utorok ho na radnici prijal primátor Pavol Segeš. Neudo, ve pedagóg Banary sa priinil aj o pozdvihnutie úrovne školstva v meste.
Ako nám víaz IQ testu prezradil, je trochu súaživý typ, a pokia ide o inteligenné testy, robil ich dvakrát v rámci zamestnania. Aj preto si trúfal na výsledok 120-130 bodov. „Na IQ test národa som sa prihlásil prostredníctvom internetu, kde som si vyskúšal cviný test, priom som získal 141 bodov,“ hovorí Banary. Ke sa išlo naostro, test som si „odklikal“ asi za tridsa minút a potom som išiel pozera televízor. Bol som však sklamaný, lebo som vedel, že som niektoré otázky nestíhal a v niektorých som sa nevyznal. Boli rovnako nepríjemné pre každého. U niektorých otázok sa zo štyroch odpovedí dali považova za správne aj dve i tri. Ak som sa nevedel rozhodnú, netipoval som.“ Azda aj preto si pán Banary zabudol pozrie, i mu prišiel e-mail s výsledkami a seba ako víaza vonkoncom netipoval. Prezradil nám však, že najviac bodov získal na otázkach pri previerke pamäti, z matematiky, z logiky a priestorovej predstavivosti, o mu nerobilo problém. „Urite je to výsledkom toho, že som prakticky celý život uil matematiku a nemal som s ou problémy,“ povedal. Poas celého testu v televízii fandil uiteom, no ke videl, že asi nezvíazia, tipol si na policajtov. Takmer mu vyšiel tip aj medzi celebritami, priom tušil vo víazstvo starých pánov, i ke viac veril ministrovi Kukanovi. Na druhej strane je rád, že svojím víazstvom skóre uiteov trochu vyrovnal.
Šesdesiatjedenroný Slavomír Banary je rodákom z Kremnice a v Topoanoch pôsobí niekoko desiatok rokov, priom vyuoval matematiku a zemepis. Donedávna bol riaditeom Základnej školy na Tríbeskej ulici, kde jeho zásluhou vznikli triedy pre mimoriadne nadané deti. Po odchode do dôchodku pracuje pre firmu, ktorá ponúka školám zošity a diá-re, ako aj metodické materiály, spracované nielen v písomnej, ale i elektronickej podobe. Jeho úlohou je spracováva ich predlohy na poítai.
V prípade detí pána Banaryho platí, že jablká nepadli aleko od stromu. Všetky tri absolvovali vysokú školu bez problémov a ani pä vnukov nemá ažkosti so štúdiom. „Jeden z nich dokonca vynechal prvú triedu a prijali ho hne do druhej. Sú v tom urite gény. Aj manželka im hovorí, však viete, po kom ste,“ usmieva sa Banary.
Prioritou pána Banaryho sú v podstate všetky horské športy, na prvom mieste lyžovanie, a okrem toho po otcovi zdedil váše fotografova. „Do hôr bez dvoch i troch fotoaparátov ani nejdem.
(Pokraovanie na 2. strane)
(Dokonenie z 1. strany)
V jednom je ierno-biely film, v druhom farebný a tretím robím zábery na diapozitívy. Fotím stále klasicky, nemám digitálny fotoaparát. Ke nieo pekné vidím, musím si to zveni,“ vyznáva sa zo svojej záuby Banary. „Na pekný diapozitív sa dokážem pozera celé minúty.“ V ase ierno-bielej fotografie sa dokonca obas zúastoval súaží. Diapozitívy zasa využíval v škole ako dokumentáciu pri prednáške o alpských krajinách, priom o nich rozprával aj na gymnáziu. Okrem toho publikoval lánky a fotografie sprievodcovského zamerania v eskom asopise Trekking. Písal v nich o rakúskych Alpách a talianskych Dolomitoch, kam asto chodieva.Jožo Malý
