Vchod do útulku pre bezdomovcov v topoianskom cukrovare je pred dverami na pavlai chránený ostnatými drôtmi a mrežami. Nie však kvôli bezdomovcom, ale preto, aby chránil obyvateov útulku pred ostatnými obyvatemi cukrovaru, ktorými sú Rómovia. Tí vyvolávajú u bezdomovcov najväšie obavy v ase poberania sociálnych dávok, kedy ich Rómovia napádajú a oberajú o peniaze. „Hlavne z toho dôvodu je areál cukrovaru nevhodný pre útulok, a preto sme požiadali Mesto o pridelenie náhradných priestorov,“ hovorí Jaroslav Toman, riadite Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb (DD a DSS) v Topoanoch, pod ktorý útulok spadá. „Nové priestory sa zatia nenašli, ale i naalej máme záujem hada optimálne riešenie.“
Útulok pre bezdomovcov bol v Topoanoch zriadený ešte v roku 1992, spadal pod sociálny odbor okresného úradu a od júla 2002 bol delimitovaný na Nitriansky samosprávny kraj ako prevádzka pod DD a DSS. V útulku žijú výhradne muži a jeho kapacita je 19 osôb. V súasnosti ho obýva17 bezdomovcov vo veku od 18 do 60 rokov a alších devä si podalo žiados o ubytovanie. Za ubytovanie v útulku sa platí poda príjmu. Obyvatelia, poberajúci sociálne dávky zo subjektívnych príin vo výške 1 450 Sk, neplatia ni a od bezdomovcov, poberajúcich dávky z objektívnych príin vo výške2 900 Sk, sa inkasuje za ubytovanie a služby mesaný poplatok 630 korún. Všetci majú okrem sociálnych zariadení k dispozícii aj kuchynku, praku a televízor.
„Obyvatelia útulku musia dodržiava domáci poriadok,“ hovorí vedúci zariadenia Michal Majtán. Ten zaha okrem denného režimu aj zákaz hrania hazardných hier, fajenia a požívania alkoholických nápojov. Poda Majtána sú obyvatelia útulku disciplinovaní, vážia si strechu nad hlavou a vylúenie z útulku je zriedkavosou.
Napriek tomu je cieom každého bezdomovca nájs si vlastnú strechu nad hlavou. Ako nám povedal Majtán, sú medzi nimi schopní, ktorí majú silu a napokon sa vrátia do normálneho života a nezostanú sociálne odkázaní. Prvým predpokladom pre to je nájs si zamestnanie. Darí sa im to hlavne poas leta, kedy pracujú nielen pre mesto.
Najdlhšie žijúcim obyvateom v topoianskom útulku je 49-roný Pavol Hromada, ktorý vyrastal v detskom domove, neskôr v domove pre mladistvých a odtia si ho matka zobrala k sebe. S ou sa však nepohodol, a tak ho asto vyhadzovala z domu. Zaal spáva vonku, a hoci neskôr dostal byt, asom o prišiel, lebo nemal peniaze na nájomné. Hovorí, že odpracoval 29 rokov, hlavne v Pozemných stavbách, a neskôr v spolonosti Schwarz-eko. „V útulku som spokojný, pokia mám pred sebou knihu, s ktorou trávim väšinu asu,“ hovorí Pavol. Okrem toho rád sleduje aj televízne seriály. Jožo Malý
