Pred šiestimi rokmi dostala priestor v Galérii na námestí Jana Ilková z Topoian. Vtedy sa venovala amatérskej fotografii, pomáhala v maminom fotografickom štúdiu na Tovarníckej ulici a používala jej starý fotoaparát Yashica. Mala za sebou druhý pokus dosta sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Nevzdávala sa a možno aj táto výstava jej pomohla splni svoj sen. „Bola to moja prvá výstava a myslím, že zavážila na tretích prijímakách,“ spomína Jana, ktorá dnes študuje v šietom roníku bratislavskej VŠVU a zárove na viedenskej umeleckej univerzite. Používa prístroj pre profesionálov znaky Hazzelblat a má za sebou niekoko výstav a workshopov aj v zahranií. „Som nadšená všetkým, o sa môžem naui. (Pokraovanie na 3. strane)
(Dokonenie z 1. strany)
Do školy chodím vemi rada a trochu sa obávam, ako zvládnem vstup do reality a tvrdého biznisu po skonení štúdií. Na škole je umelecká uvonenos, niím neohraniená tvorivos a kontakt v komunite. Je mi jasné, že umenie len ažko niekoho uživí. Záleží však na loveku, do akej miery sa nechá strhnú komerciou.“ Jana sa venuje klasickej iernobielej portrétnej fotografii. Nadviaže kontakt s lovekom alebo osloví niekoho zo svojho okolia, známeho i príbuzného. Musí ju zauja životným príbehom, zaujímavým osudom alebo arom osobnosti. Postupne sa prestala zameriava len na štylizované fotografie v štúdiu.
V rámci Mesiaca fotografie vystavuje na dvoch bratislavských výstavách, z ktorých jedna sa v polovici novembra presunie do Prahy. Na prvej s názvom She and her World (Ona a jej svet) sa prezentuje kolekciou fotografií plastických operácií jednej z dortmundských nemocníc. Fotila konkrétne zákroky pri úprave prsníkov a liftingy. Snažila sa zachyti psychiku žien pred operáciou a po nej. Na druhej výstave s názvom Portrét predstavuje udí, ktorí ju zaujali ako osobnosti. Na fotografiách sa objavuje transvestita, miništrant a kaz, starý otec, mentálne postihnuté deti i tehotná kamarátka.
Do Topoian priviezla tri väšie kolekcie. Mytologické postavy, ktoré sú jej semestrálnou prácou, zaujmú vekými roz-mermi fotografií a snahou o vyjadrenie osudu a príbehu Dionýza alebo krásnej Heleny v modernom svete. Na kúsky postenej plachty zvenila blízke prostredie internátu, domova i domu starých rodiov. Túto as nazvala Ikony mojich domovov. Posledná kolekcia má názov Subjektívne a objektívne svety a je ladená do ružovej farby. Sú to emocionálne fotografie, pri ktorých nie je prvoradé pochopi, o to je a preo to je. Poda autorky je dôležitý vi-zuálny dojem a pocit. V strede tejto kolekcie je umiestnené zrkad-lo, prostredníctvom ktorého chce autorka pozva diváka do svojho sveta.
Jana tvrdí, že nemá svoj umelecký vzor. V minulosti ju oslovili napríklad Martinekove fotografie. „Nikoho neuprednostujem. Mám rada rôzne druhy umenia. A už vôbec nikoho nekritizujem. Každý má právo na vlastné videnie sveta a vlastný názor,“ hovorí študentka, ktorá paradoxne najradšej relaxuje v škole. Vraj ke vychádza z budovy školy, vždy jej je smutno, že opúša príjemný priestor. Okrem toho má však rada ticho, pokoj a prírodu.
Výstavu s jednoduchým názvom Fotografie si môžete pozrie do3. 12. v Galérii na námestí v Topoanoch. Jolana uláková
