Na nedávnej konferencii, týkajúcej sa vyhodnotenia pestovania obilnín a olejnín v okrese Topoany, zástupca Výskumného ústavu rastlinnej výroby z Piešan konštatoval, že rok 2003 je z pohadu úhrnu zrážok a ich rozloženia horší, ako bol rok 2000 a dokonca aj ako historický rok 1947. A o to znamená? „Ja hovorím, že to je národná katastrofa. A ak niekto zo zainteresovaných neverí nám, vekovýrobcom, nech sa opýta záhradkárov, akú úrodu mali zo zemiakov a zeleniny bez zavlažovania. Urite mu väšina odpovie, že mizivú. Ba dokonca napríklad v prípade zemiakov nepozberali pomaly ani toko, koko vysadili,“ uviedol Jozef Urminský, predseda PPD Prašice. „Druhý argument - naše družstvo s výmerou 4 460 hektárov ponohospodárskej pôdy je vekoproducentom potravinárskej pšenice, jamea, ozimnej repky, slnenice, kukurice a objemových krmovín. Od roku 1994 pravidelne tvoríme zisk a zabezpeujeme rozšírenú reprodukciu. Sme po-dienicke družstvo, fungujúce na princípoch akceptovania vlastníctva pôdy a majetkového podielu. To sa týka viac ako 2 200 podienikov z celého Slovenska. Dnes máme vysporiadané všetky záväzky voi štátu, obciam, finanným ústavom, obchodným partnerom a vlastníkom pôdy a majetkových podielov.
Kam však prídeme, ke budeme chápaní iba jednostranne? o to znamená? To znamená plni si všetko, o nám zákon ukladá a svoje práva necha bokom. Teda my by sme teoreticky nepotrebovali štátnu podporu (dotácie), ale štát by si musel plni svoje povinnosti voi nám vo vytváraní zdravého podnikateského prostredia, a nie naopak. Uvediem príklady. Preo sme nemohli predáva ozimnú repku po 10 500 Sk za tonu, ako nám ponúkali v zahranií, ale po 780 Sk za tonu? Ve my sme v našom družstve pokryli plánovanú produkciu v roku 2003 vstupmi. V rei ísel to znamená, že môžeme poíta s tržbami nižšími oproti plánu zhruba o20 miliónov korún. Ale na dosiahnutie plánovaných parametrov úrod sme vložili viac ako 40 milió-nov. Kto nám pomôže? Nepovažujeme za sa menejcenných oproti ponohospodárom v Rakúsku, Nemecku alebo Dánsku. Ke nás vláda žiada súaži s kolegamiv EÚ, tak nech máme zabezpeenú rovnakú štartovaciu iaru a rovnaké podmienky.“
Ako alej Jozef Urminský konštatoval, je žiaduce, aby postavenie ponohospodárstva a úlohy, ktoré v spolonosti plní, boli chápané v komplexnosti stavu hospodárstva Slovenskej republiky a v súlade s koncepciou EÚ. Ponohospodár nie je žobrák, ktorý zo spoloného stola má dosta iba to, o zostane. On na tento stôl komplexne prispieva viac, než z neho dostáva. Ak to nie je tak, tak nech skúsení makroekonómovia dajú na to jasnú a zrozumitenú odpove, podloženú ekonomickými argumentmi. - SME -
