Mnohé obce sa o možnosti získania finanných dotácií zo SAPARDu na opravy starých budov dozvedeli v priebehu apríla tohto roku. Ako jednej z mála obcí v Nitrianskom kraji sa to podarilo Chrabranom.
Pri hlavnej ceste stojí budova malotriednej základnej školy. Rozhodli sa ju zrekonštruova. Neakali však na vyhlásenie grantového programu, a už minulý rok zaali uvažova o využití budovy. Ve objekt do konca školského roka ešte slúžil svojmu úelu.
„Videli sme, že detí je stále menej,“ hovorí starostka obce Darina Gerhátová. Napríklad tento rok ju navštevuje iba 15, preto sa obec rozhodla presunú školu do priestorov materskej školy. „Najskôr som uvažovala o penzióne pre dôchodcov, ale vea sa zaalo hovori o SAPARDe a možnostiach pre obce zrekonštruova historické budovy. Zamerala som sa týmto smerom a spolu s obecným zastupitestvom sme po dlhých diskusiách schválili zámer. Budovu školy chceme využi na Dom rozvoja vidieka,“ skonštatovala Gerhátová. V Chrabranoch síce majú kultúrny dom, ale chýbal priestor pre drobné aktivity obanov, ako sú stretnutia dôchodcov alebo lenov rôznych združení a spoloenských organizácií.
Starostka pravidelne sledovala aktuálne informácie o programoch SAPARDu a v apríli, kedy zistila, že je do programu zaradené „Opatrenie 4b Diverzifikané innosti vo vidieckom priestore“, zaala okamžite kona. „Bolo to vemi nároné. Mali sme na to necelé tri mesiace. Úspešní sme boli aj preto, lebo sme už mali vypracovaný zámer a vedeli sme presne, o chceme. Hadali sme len vhodný program,“ dodáva starostka, ktorá má za sebou niekoko úspešných projektov.
Za alšiu výhodu považuje aj to, že v komunikanom centre Združenia mikroregiónu Svornos v tom ase sídlila manažérka Združenia, vyškolená na projekty pre SAPARD, ktorá projekt vypracovala. Jednou z najnáronejších úloh sa ukázalo získanie dvadsiatich troch potvrdení, potrebných na podanie projektu. Nesmeli by staršie ako jeden mesiac. Okrem stavebného povolenia boli potrebné napríklad aj výpis z registra trestov starostu, potvrdenia o kreditnom zostatku v bankách, doklad o tom, že obec nemá dlhy voi daovému úradu a zdravotným poisovniam.
Ako potvrdila starostka, bežným úradným postupom by sa jej to pravdepodobne nepodarilo. Pracovníci na okresnom úrade, daovom úrade a v príslušných poisovniach boli ochotní vybavi ju takmer na pokanie. „V tomto smere nám kolegovia z inštitúcií vemi pomáhajú. Obciam chýbajú peniaze na zaplatenie projeknej innosti, preto si všetko vybavovali sami,“ vysvetuje starostka.
Za najdôležitejší dokument, ktorý musia ma obce pripravený vopred, považuje Gerhátová Rozvojový plán obce, ktorý je potrebné priloži k žiadosti o grant. „Obce by sa mali konene zobudi, pretože tu nejde len o jednoduchý program, ktorý schváli zastupitestvo. Tento program nezískajú nikde na úrade, ale je to spoloná práca obanov v spolupráci s Agentúrou pre rozvoj vidieka, a nie je lacný. Nám sa na vypracovanie Programu rozvoja obce podarilo získa grant,“ dodala starostka.
Na opravu budovy, ktorú treba zrekonštruova do roku 2005, získali v Chrabranoch osem miliónov korún. Jolana uláková
