„Neviem sedie v neinnosti,“ hovorí Ladislav Páleník, obyvate Domova dôchodcov na Hviezdoslavovej ulici v Topoanoch. „Pred niekokými rokmi som sa od bratranca nauil plies košíky. Tu v domove mám vylenenú malú miestnos, kde môžem vyrába košíky. Prírodnú trávu alebo umelohmotné pásy, ktoré sa používajú pri balení, zbieram v meste a okolí. Najproblémovejšie je zohna biele, žlté alebo ervené. Ke sa rekonštruovalo námestie, vtedy som si prišiel na svoje. Teraz chodím do nealekého Sewsu, kde mi chlapi ochotne nazbierajú odpadový materiál do igelitovej tašky.“
Ladislav Páleník vyrába farebné košíky, ktoré sa dajú využi na nákupy, na odkladanie novín, alebo špeciálne na huby a jahody. Na chodbách domova dôchodcov sú jeho stojany na kvety a ozdobné predmety z prútia. S prútím pracuje nerád, lebo je problém ho v okolí nazbiera. Aj práca s trávou je zložitá. Musí ju nazbiera, necha v tieni vysuši a každé steblo zvláš oisti. Potom ju zakryje vlhkou utierkou, aby zmäkla a zane pracova. Z trávy robí košíky na chlieb a podložky pod hrnce. Jednu podložku robí aj niekoko hodín.
Jeho košíky majú okrem mnohých európskych štátov aj v Amerike. „Viete, to je tak,“ hovorí Ladislav. „Ke nám Holanania priniesli tri invalidné vozíky, tak ma riadite poprosil, aby som nieo pre nich pripravil. Urobil som vekú misu so slovenským štátnym znakom. Do Ameriky som zas poslal svoje výrobky ako poakovanie jednej pani, ktorá mi tam zohnala lieky. Na izbe mám veký stojan na kvety. Jeden pán mi za núkal niekoko tisíc korún, ale nepredal som ho. Ve som sa s ním trápil niekoko mesiacov a ni podobné už asi nespravím.“
Hoci o košíky je veký záujem, Ladislav ich robí hlavne svojim príbuzným a známym. Pár korún, ktoré utži, použije na pomôcky pri spracovaní a lak. Hoci je rozvedený, s tromi synmi, dcérou a vnúatami udržuje dobrý kontakt. Vyhovuje mu takýto spôsob bývania, ale nevylúil, že sa presahuje k synovi do iech. V domove dôchodcov sa stará aj o ozvuenie rôznych akcií a opraví, o treba. Najviac asu trávi v malej dielni. „U syna v Nitre som nevydržal ani cez Vianoce. Mám rád vonos a nechcem nikoho zaažova neporiadkom z košíkov. Syn, ktorý sa oženil v echách, ma stále volá, aby som tam išiel býva. Spolu so svokrou si privyrábajú prácou na doma. Dávajú dohromady detské cumlíky. Možno sa na to chytím aj ja,“ dodáva šesdesiattri roný muž so širokým úsmevom.
Jolana uláková