S nižšou úrodou budú musie poas tohtoronej žatvy ráta aj ponohospodári v Topoianskom okrese. Podpísala sa pod u hlavne suchá jar, ale tiež neskoré agrotechnické termíny poas jesenných osevných prác, kedy zasa bolo príliš vlhko.
Ako nás informoval riadite Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Topoanoch Rudolf Klepanec, poas jari spadlo na polia v okrese takmer trikrát menej vlahy, ako je dlhodobý priemer. Svedia o tom výsledky meraní Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu ponohospodárskeho vo Vekých Ripanoch. V období od februára do mája tam namerali 57,9 mm zrážok, kým dlhodobý priemer predstavuje 161 mm. Mimoriadne suché boli február a marec, poas ktorých spadlo iba 1,1 mm vlahy, priom sa zrážky v týchto mesiacoch bežne pohybujú od 31 do 34 mm.
Poda zákona o ponohospodárstve môžu by pestovatelia odškodnení štátom v prípade, ak bude úroda o 35 percent nižšia ako priemer za posledné tri roky. Ten predstavuje u pšenice 4,98 tony na hektár, priom hranica katastrofickej úrody sa pohybuje v rozmedzí 3,2 – 3,3 tony.
„Doterajšie medzipodnikové výnosy pšenice sa pohybujú od 3,5 do 4,5 ton a na jednotlivých parcelách v podnikoch kolísajú rozdiely od 3 do 5 ton,“ skonštatoval Klepanec. Priemerné úrody ozimného jamea za posledné tri roky predstavovali 4,3 tony, pri jarnom to bolo 3,88 tony, priom v tomto roku sa poíta s prepadom 18 až 25 percent. Najkatastrofálnejšie dopadla úroda repky olejnej, kde sa poíta s prepadom 40 až 50 percent. Okrem toho sa muselo až 40 percent zasiatej repky vyora.
Ako alej Klepanec dodal, v Topoianskom okrese bola ku koncu týžda zožatá viac ako štvrtina úrody, priom žatva by sa mala skoni v priebehu tretieho júlového týžda.
Jožo Malý