Už pädesiatosem rokov oslavujeme „De víazstva“ a pädesiatosem rokov akajú pozostalí na dôstojné finanné odškodnenie. Všetky okolité štáty si túto záležitos už vedeli vyrieši, len Slováci zatia nie. Ako krivdu to pociujú tí, ktorí prežili útrapy koncentraných táborov, najmä preto, že na vrátenie majetkov sa po roku 1989 našli peniaze, ale pre nich nie. Vypajú dotazníky, píšu žiadosti a urgencie a stále ni. Niekedy sa zdá, že obas vyplatené peniaze sú skôr na zalepenie oí, než na skutoné zadosuinenie. Aj to len niekomu.
Manželky a deti zatia neodškodnených sa pýtajú: „i sme netrpeli poas väznenia našich najbližších, neprežívali sme ten as v hrôze a neistote a nestarali sa o nich, ke sa vrátili s podlomeným zdravím?“ Zdá sa, že je to pravda, lebo Ministerstvo spravodlivosti SR neprejavuje žiaden záujem a dokonca ani neodpovedajú na dopyty. Pred vobami každý iba subuje, odsedí si štyri roky v parlamente, ale ni pre splnenie subov neurobí. Koko už bolo volieb a o sa urobilo?
V roku 2003 by sa mali otázky odškodnenia konene vyrieši. Mnohí žiadatelia odchádzajú z tohto sveta, prežívajúci zotrvávajú v pochybnostiach, i to tak naozaj bude. Ke vidia, ako sa šafári s miliónmi a im sa stále neuchádza, kladú si otázku, i treba aka ešte na alšie voby. Ak ich vôbec dožijú. Eva Kováová, Topoany
