Vytvorením siete hypermarketov na území našej republiky vznikli rôzne diskusie, na jednej strane sú hlasy, že sú likvidané pre malých podnikateov, na druhej strane sú hlasy, ktoré hovoria, že pre bežného loveka sú to obchody, kde sa dá na sústredenej ploche nakúpi veký sortiment tovaru a navyše v nižších cenových reláciách. Ke k tomu pripoítame, že sú dostupné celých dvadsaštyri hodín denne a prakticky nepretržite celý týžde, je to vynikajúce aj pre tých našich spoluobanov, ktorým je as vemi vzácny.
Najväšiu rados z takýchto obchodov máme sná my, zdravotne ažko postihnutí, ktorí sa pohybujeme vemi ažko, len s pomocou barlí alebo vozíkov. Hypermarkety sú v podstate na území Slovenska jediné obchody, ktoré sú vybudované na báze bezbariérovosti. Nemusíme prekonáva nespoetné množstvo schodov, prípadne rôznych extrémne naklonených plôch, ktoré v mnohých prípadoch obmedzujú prístup do jednotlivých predajní. Zabraujú nám tak pohodlný nákup životne dôležitých produktov. asto nám tieto nákupy zabezpeujú naši blízki. Je však vea druhov tovarov, ktoré je treba si vyskúša, aby nevznikali problémy s výmenou tovaru.
Jediným nedostatkom, ktorý vnímam ako zdravotne ažko postihnutý a vemi ažko sa pohybujúci je, že na vekých plochách, ktoré zaberajú naše hypermarkety, chýbajú maliké zóny odpoinku v predajnej asti. Urite by ich privítali aj naši starší spoluobania. Ve k tomu staí skutone vemi málo. Na malom vonom priestore staí postavi jednu – dve stoliky, kde by mohol imobilný oban poka na tých, s ktorými prišiel nakupova alebo aspo trochu si oddýchnu.
Raz som na odpoinok využil vystavený exponát – plastovú stoliku. Za odmenu sa mi dostala od zamestnanca hypermarketu spška vyítavých slov. Do istej miery aj chápem tohto zamestnanca, že si bráni vystavený tovar, na druhej strane by som však prosil o pochopenie aj pre nás chorých udí. Aj my chceme ži v spolonosti ostatných spoluobanov v uritej nám prístupnej forme.
A ke som už pri problematike hypermarketov, nedá mi nespomenú ešte jeden boavý problém. Pri každom sú vytvorené dostatone veké parkovacie plochy, na ktorých sú vyhradené miesta pre parkovanie zdravotne postihnutých. Sú situované najbližšie ku vchodu, majú najvýhodnejšiu polohu a sú širšie, ako bežné miesta na parkovanie. Väšina vodiov dopravné oznaenie rešpektuje, avšak sú vodii, ktorí bezdôvodne alebo z pohodlnosti zaparkujú práve na týchto miestach. Nám zostanú len smutné pohady, že si naše auto nemáme kde odstavi. Naši blízki, ktorí nás v mnohých prípadoch vozia, nemajú kde zaparkova autá. Musia zastavi na ceste, vysadi nás a odstavi auto inde. Vystavujú sa mnohokrát poznámkam a nadávkam ostatných vodiov, že bezdôvodne blokujú premávku. Všimol som si aj takých „výteníkov“, ktorí majú pripravené fotokópie oznaenia ZP a použijú ich pri parkovaní na oznaených miestach. V súasnosti je platné len oznaenie s registraným íslom a mikroipom.
V zahranií a napríklad aj v eskej republike tieto priestupky riešia vemi rýchlo. Obchody spolupracujú s mestskou a štátnou políciou. Hoci ide o priestupky na súkromných parkoviskách, príslušníci sankcionujú nespratníkov, ktorí nerešpektujú udské hadisko a súcit s chorými. V mnohých prípadoch tam vidie na kolesách pozakladané „papue“.
Igor Bubeník
