Predminulý víkend mala sudkya Margita Králiková z Okresného súdu v Topoanoch plné ruky práce. V nedeu riešila tri prípady domáceho násilia. Rozhodla o vzatí do väzby troch mužov z Topoianskeho okresu, na ktorých podali oznámenia týrané ženy. „V poslednom období je vea prípadov ublíženia na zdraví, ktoré sú následkom zlých rodinných pomerov,“ hovorí Margita Králiková. „Veký poet ich je páchaných práve na ženách. Ale mala som prípady zlých vzahov aj medzi susedmi. Agresivita stále stúpa a mnoho trestných inov je spáchaných v afekte. Tušický prípad vraždy detí a následnej samovraždy otca je toho dôkazom. Odvtedy sa kladie väší dôraz na riešenie prípadov domáceho násilia. V Topoanoch máme takýchto prípadov stále viac.“
Naposledy odsúdili za trestný in násilia pädesiatšesroného podnikatea M. K. z Topoian. V októbri minulého roku zaútoil na svoju dvadsajedenronú dcéru a manželku. „Otec prišiel domov opitý,“ hovorí dcéra. „Zaal nám hrubo nadáva. Dohovárali sme mu, ale on bol stále zúrivejší. Zaal ma bi päsami po hlave. Chytil ma za plecia a búchal o stenu. Potom ma zaal škrti a nemohla som dýcha. Chcela som sa dosta zo zovretia, ale to povolilo, až ke sa objavil sused.“
V susednom byte pouli, o sa deje. Za dvadsa rokov spolužitia boli na podobné scenáre zvyknutí. Sused vo svojej výpovedi uviedol, že asto poul z bytu krik a suseda vídal podguráženého. Vedel, že ženy volali niekokokrát políciu. „Veer som bol doma s rodinou,“ vypovedal pred súdom. „Poul som buchot a výkriky: Pusti ma! Nebi ma! Trvalo to asi dvadsa minút. Rev sa tak vystupoval, že som vyšiel na chodbu. Cez otvorené dvere do bytu som videl, ako otec drží dieva za krk. Ona sa rukami bránila. Zaal jej búcha hlavu o vchodové dvere. ‘Prestate!‘ zakrial som a rozbehol som sa k nim. Sused sa asi zakol, lebo ju pustil a vbehol do izby. Dieva utekalo za svojou matkou a spolu plakali. Ke vyšiel z izby, splietal nezmysly. Bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Ke som zavolal políciu, zaal sa dcére vyhráža, že ke odí-dem, zabije ju. Potom zbehol zo schodov a vrátil sa až v sprievode policajnej hliadky.“
Manželstvo, ktoré trvalo vyše tridsapä rokov, malo na zaiatku inú podobu. Žena bola útovníka, on sa vyuil za elektromechanika. Po revolúcii sa stal živnostníkom, ale prestalo sa mu dari. Minulý rok bol nezamestnaný. Mali štyri dcéry, tri sú už vydaté. Najmladšia dcéra je slobodná a robí opatrovateku mame, ktorá je po mozgovej porážke.
„Dal som si tri desiny a pol deci boroviky,“ vysvetoval svoje poínanie M. K. „Ke som prišiel domov, nahneval som sa, pretože dcéra neupratala a nenavarila. Dal som jej dve – tri facky. V poslednej dobe jej narástli rožky. Robila na ma krik, dokonca ma kopla aj poškriabala. Tak sa predsa nemá správa k rodiovi! Urite som ju neudrel do hlavy a brucha. Viem, že som to nemal rieši násilím. Minulý rok dostala manželka mozgovú porážku. Je to veká psychická záaž pre celú rodinu. Spolone sa trápime, sme nervózni. asto sa hádame. Aj v ten veer zapracovali u ma nervy. “
Dievina utrpela zranenia, ktoré si vyžadovali niekokotýždovú hospitalizáciu. Po niekokých doch sa však z nemocnice vrátila k invalidnej matke.
M. K. absolvoval v minulosti dobrovonú ústavnú protialkoholickú liebu vo Vekom Záluží. Posledný mesiac bol opitý skoro každý de. Ženám sa vyhrážal zabitím, raz dokonca zaútoil aj runou kosou. Opakoval, že ich posype vápnom a podpáli. Dcéru vraj zadusí vankúšom.
(Dokonenie na 3. strane)
