Ten, kto skúsil samotu, dá mi za pravdu, ako ažko sa žije samému loveku. Pred rokom a pol ma opustila manželka. Ako vdovec som celé dni sám. To, že samota bolí, ubíja a je zlá, pociujem na každom kroku. Snažím sa od samoty odpúta nákupmi, kuchynskými prácami, ítaním rôznej literatúry, ale stále to nie je ono. Chýba mi priateka, s ktorou by som si rozumel. Môj život od smrti manželky nespa moje predstavy a pripadá mi prázdny.
Nadviazal som kontakt s osobou, ktorej som veril a dôveroval. Moja vernos a dôvera sa mi stali osudnými. V júni minulého roka v jeden de ma telefonicky vyzvala jedna žena, aby som si s ou prišiel posedie na druhý de do mesta na laviku. Poas mojej neprítomnosti iné podozrivé osoby z inžiaku previedli v mojom byte krádež. Odcudzili mi 345-tisíc korún a 9-tisíc eských korún. Prípad som hlásil na kriminálnej polícii v Topoanoch. Žia, do dnešných dní som sa nedovolal nápravy.
Každého loveka, ktorý sa ocitne nie vlastnou vinou sám, mi je úto. Plne ho chápem, ke hadá východisko nadviazaním kontaktu s osobou, ktorá by mu bola svetlom i zmyslom alšieho života. Aj ja by som chcel ži s niekým, kto bude stá pri mne v spoloných radostiach aj starostiach. Môj osud mi zatia stretnutie s takou osobou nedoprial. itate z Topoian
