Minulý týždeň vo štvrtok sa uskutočnila vernisáž výstavy fotografií Stana Tomana, ktorú pod názvom Fotografie z Californie uviedli v Galérii na námestí v Topoľčanoch.
Žilinský architekt, ktorý pochádza z Nemčíc, veľmi rád cestuje, maľuje, venuje sa chovu psov a v poslednej dobe sa aktívne venuje golfu.
Stana Tomana pred siedmimi rokmi pozvala do Ameriky jeho neter, ktorá tam žije vyše dvadsať rokov. Býva na okraji San Francisca a tak sa Stanovi na jeho šesťdesiatku splnil sen vidieť Ameriku. Strávil tu takmer dva mesiace.
Krajina ho prekvapila svojou obrovskou rozlohou. Spomína, ako si chcel odbehnúť do Atlanty nafotografovať olympijský komplex. So smiechom ho upozornili, že je to, ako keby si chcel zo Slovenska odskočiť pozrieť Ural.
Fotografie vznikali spontánne, bez dlhej prípravy. Medzi najvydarenejší považuje záber Zlatej zátoky v San Franciscu. Prechádzali autom cez most, ktorý je jednou z dominánt mesta. Nad vodou sa často tvorí hmla, pretože sa tu stretá horúci mestský vzduch so studenými prúdmi z Golfského prúdu. Zrazu začalo cez mraky presvitať slnko a on kázal zastaviť auto. Postavil sa na okraj mosta a urobil záber na pamiatku. Po vyvolaní fotografie bol prekvapený čistotou kompozície a skutočne zlatou farbou vody. Táto fotografia získala druhé miesto na celoslovenskej súťaži v Trenčíne.
Rád fotografuje vodu, krajinu a prírodné scenérie. Medzi vystavenými exponátmi sa objavili aj zábery z Los Angeles, San Diega, Yosemitského národného parku a pobrežia Tichého oceánu.
Ľudia žijú svojským životom. Keďže býval vo štvrti rodinných domov a bytoviek, videl ráno odchádzať ľudí do práce. „Ženy s deťmi išli na jednom aute, manžel na druhom. Potom celý deň nikoho nestretol,“ hovorí. „Väčšina žien využíva ponuku reštaurácií, máloktorá varí doma. Ja som si pochutil na japonskej kuchyni, predovšetkým na suši.“
Obdivoval dokonalé golfové ihriská. „Hnevám sa, keď niekto tvrdí, že golf je drahý a snobský šport,“ hovorí ako aktívny golfista. „V Amerike ho hrajú ako u nás futbal alebo hokej. Nevidím dôvod, prečo by sme mali tento krásny šport zatracovať. Cena golfových palíc neprevyšuje u nás cenu za lyžiarsku výstroj, nehovoriac o cenách za lyžovanie. Veľmi rád som lyžoval, kým mi zdravie dovolilo. Golf je fyzicky menej náročný šport a veľmi sa mi páčil už od malička.“
Pôvodne chcel byť maliarom. Bol prijatý na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Keď sa to dozvedela jeho mama, zakázala mu to. „Viete, ona hneď videla maľovanie aktov a umelcov považovala za ľudí, ktorí žijú rozpustilým životom. Nechcel som ju zarmútiť a tak som sa s kamarátom z Bánoviec prihlásil na architektúru. Uznali nám talentové skúšky a prijali nás oboch. On po skončení školy zostal vyučovať na katedre kreslenia a ja som tridsať rokov pôsobil v Stavoprojekte v Žiline.“
Maľovanie zostalo jeho záľubou. Žije v rodinnom dome v Žiline so svojimi deťmi. Dcéra je záhradná architektka a syn architekt.
Súčasnú výstavbu rodinných domov nazýva „kapličková“ architektúra a hoci nerád hodnotí prácu svojich kolegov, má pocit, že je poplatná práve americkému typu rodinných domov a nemeckej architektúre. Tešia ho nové trendy, ktoré videl v prácach autorov, navrhnutých na Jurkovičovu cenu, čo je prestížne ocenenie pre architektov.
Osobne ho najviac oslovila architektúra v škandinávskych krajinách. Okrem toho obdivuje ich spôsob života. Vo Fínsku má veľa priateľov. Anglicky hovorí málo, dohovoril sa však bez problémov po nemecky. Na vysokých školách sa tu vyučuje anglicky a nemecky.
Stano Toman sa venuje aj pedagogickej a prednáškovej činnosti. Svoje skúsenosti odovzdáva mladým vo fotografickom krúžku v Žiline.
Vystavoval v mnohých slovenských mestách, rodné Nemčice nevynímajúc.
Jolana Čuláková