l. Vyše tridsať rokov hrá v hudobnej skupine Dogs, ktorá má regionálnu pôsobnosť, ale o to väčší dosah na ľudí.
Okrem toho oživil tradíciu cirkevnej speváckej skupiny Ruže v Solčanoch, ktorá vznikla pred dvanástimi rokmi. Skupina má sedemnásť členov vo veku od desať do päťdesiatsedem rokov. Najstarším je Jozef Tarina. „Skupina sa skoro rozpadla, tak sme sa aj so ženou rozhodli trocha to oživiť. Ja hrám na basgitare, ona na španielke,“ hovorí Jozef.
Hudba spojila ich životy. Jozef pracoval v Tovarníkoch a začal strácať zrak. Odišiel do Prahy na školiaci kurz pre telefonistov. Tam počul spievať svoju manželku piesne od Vondráčkovej a bola z toho svadba. Hanka pochádza z Teplíc a v Prahe sa učila na internátnej škole pre nevidiacich.
Dnes majú tri deti. Synovia sú už dospelí a dcéra má štrnásť rokov. Radosť im robí dvojročná vnučka.
„Hoci nepoznám svet tak ako ľudia so zdravým zrakom, zvykla som si,“ hovorí Hanka. „Inak si to neviem ani predstaviť. Najviac ma mrzí prístup štátu k nám postihnutým. Stále len uberajú a chcú čo najviac ušetriť. Stále si hovorím, že chválabohu aj za to zdravie, ktoré máme a za zdravé deti.“
Jozef Tarina je optimista. Verí, že raz bude lepšie. „Ja som prešiel frontom a chodil som v teplákoch do školy. Vtedy sme nevedeli, čo je saláma. Vlastne si teraz kráľovsky žijeme oproti tomu, čo som zažil zamlada. Hoci zrak som stratil úplne, viem sa tešiť z iných vecí. Napríklad aj z dcéry. Všetci mi hovoria, že na staré kolená som spravil najkrajšie dievča. Rád hrám v kapele a robím to pre radosť, nie pre peniaze. Škoda, že v kulturákoch sú len diskotéky a podobné akcie. Dobrú muziku počujete málokedy,“ dodáva vysoký muž, z ktorého srší dobrá nálada.
Z jeho rečí bolo zrejmé, že má jasnejší pohľad do budúcnosti, ako hociktorý zdravý, vidiaci človek.
Jolana Čuláková
