Pavla Vaňová:
- Ešte som sa o to veľmi nezaujímala. Je pravda, že tu žijem už sedemdesiat rokov a bolo by treba veľa vecí zmeniť, ale konkrétne teraz neviem povedať. Napríklad tu nie je miesto pre dôchodcov, kde by si mohli posedieť, prípadne pekný park na prechádzky. To by ma zaujímalo. Ale tých hore to nezaujíma. Som členkou Združenia slabozrakých a nevidiach, ale stretáme sa len raz do roka. Práve v utorok 11. novembra budeme mať stretnutie.
Magdaléna Trnovská:
- Bolo by treba dať zákaz cyklistom na pešej zóne a na námestí. Niektorí tu jazdia ako blázni, bojím sa aj dieťa pustiť pobehať si. A keď niekoho napomeniete, ešte sa urazí. Čierni šerifovia napomenú dieťa, ktoré vybehne na trávnik a tých, ktorí vyvádzajú, si nevšímajú. Vtedy majú ruky vo vreckách a pozerajú po „holkách“. Dokonca vodiči nerešpektujú zákaz vjazdu a zásobovacie autá tu jazdia aj cez deň. Raz v sobotu sme sedeli pri cukrárni a autobus priviezol svadobných hostí až pred kostol. Ja viem, že všetci chcú mať pekné spomienky na tento deň, ale vodič autobusu mohol motor vypnúť. Počas pätnástich-dvadsiatich minút znečistil ovzdušie v okolí, že ľudia, ktorí sedeli na blízkych lavičkách, museli odísť. Snáď by sa s tým dalo niečo robiť.
Edita Bambasková:
- Mal by zmeniť otváraciu dobu v obchodoch. O štvrtej, piatej sú tu skoro všetky obchody zatvorené. Nehovorím o potravinách. Chodím do práce a keď si chcem kúpiť oblečenie alebo obuv, musím si zobrať dovolenku. Potom sa nečudujem mnohým ženám, keď sa snažia počas pracovnej doby niečo nakúpiť. Nepáči sa mi ani to, že lekárne sú o štvrtej zatvorené. Aj keď jedna lekáreň má vždy pohotovosť, môže byť ďaleko. Keď je napríklad na Juhu, tak z iného sídliska tam musíte ísť aj dva kilometre pešo.
Peter Lukáč:
- Dá sa povedať, že som spokojný so všetkým. Voliť určite pôjdem. Ešte nepoznám kandidátov, začnem sa o to zaujímať tesne pred voľbami. Uvidím, kto tam bude a potom sa rozhodnem. Zaváži aj politická nominácia.
Silvia Sokolovská:
- Mal by sa zamerať aj na malé deti. Je tu veľmi málo detských ihrísk. Hlavne na Mexiku, kde je jedno malé ihrisko. Sú tam samé činžiaky a ďalšie sa stavajú. Bývam tam, tak vidím, že je to tam žalostné. Žijem tu už vyše dvadsať rokov a na mnohé som si už zvykla.
Štefan:
- Ja mám osemdesiat rokov a voľačo som už prežil. Čo sa deje teraz, to je neslýchané. Všade sa kradne, a tým, čo sú pri moci, patrí svet. Kto nebude s nimi držať, tak sa na svojom mieste neudrží. A to sa týka aj mestského úradu. Nikomu nezáleží na ľuďoch. Ich zaujímajú len vysoké platy. Tak je to v celom štáte. Predtým sme mali aspoň voľačo, teraz je všetko vykradnuté. Neverím nijakým sľubom a predvolebným plagátom. Sklamal ma Dzurinda, keď sľuboval dvojnásobné platy. V týchto parlamentných voľbách som nebol voliť a nepôjdem ani v decembri. Nezaujíma ma, kto kandiduje na primátora. Už nepozerám ani správy v televízii. Verím v to, čo žijem. A pre nás starých ľudí je to veľmi ťažké.
Jolana Čuláková
