V Prašiciach nájdete raritu, s ktorou sa nemôžu pochváliť snáď v celej republike. Okrem Novej Bane, odkiaľ nezvyčajnú tradíciu prašické ženy „odkukali“. Členkám spevokolu Prašičan sa obrazy z úrody, ktoré videli na jednom z podujatí v tejto obci, zapáčili a rozhodli sa vyrobiť ich doma. Tento rok je to už piata výstava obrazov v miestnom kostole, ktorú otvorili v nedeľu 29. septembra na roľníckej svätej omši. Svätenie úrody malo v Prašiciach dlhoročnú tradíciu. Ženy v krojoch priniesli pred vyzdobený oltár dožinkový veniec a miestny farár posvätil tohtoročnú úrodu. Výzdoba kostola bola netradičná – z plodov a úrody, ktorú zozbierali vo svojich záhradách. Až po zhliadnutí nezvyčajných obrazov, pridali k tejto tradícii aj novú – prírodné obrazy s náboženskými motívmi. A podľa mnohých, ktorí videli tie prvé spred piatich rokov, sa zlepšujú z roka na rok.
Nezvyčajné obrazy sú z jesennej úrody a potravín. Vyrábajú ich priemerne pätnásť hodín a je to veľmi jemná a precízna práca. Pripomínajú pieskové obrazce tibetských mníchov. Na fotografiu, ktorá má veľkosť jeden až dva metre štvorcové, zrnko po zrnku prikladajú prírodný materiál. Pomáhajú si husacím pierkom. Používajú predovšetkým pšeničnú alebo kukuričnú múku, ktorá je žltá a kokos. Ďalším farbivom je mletá červená paprika, škorica, kakao, káva ale aj uhlík a farebná krieda. Jeden obraz vyrábajú dve aj tri ženy a sú hotové približne za päť dní. Ako nám povedali, nie je to len ich práca. Zásluhu na obrazoch a netradičnej jesennej výzdobe kostola má celá dedina. Niektorí vraj pestujú plody určené špeciálne na tento účel. Sú to malé ozdobné tekvičky, rôzne druhy tráv ale aj bežné plody, ako jabĺčka, hrušky, orechy, fazuľu, šošovicu alebo cícer.
V tomto roku vyrobili tri obrazy. Vystavené budú v kostole ešte dva týždne. Potom ich zlikvidujú, pretože sa nedajú uschovať. Na otázku, či ich nemrzí, že sa zničia, odpovedali s úsmevom: „Je nám to ľúto, ale sme šťastní, že sme nimi potešili srdcia mnohých ľudí, ktorí k nám radi chodia a pochvália nás. Veď o rok spravíme ďalšie.“
Jolana Čuláková
