Na mieste starej budovy Kultúrneho domu vo Velušovciach stojí dnes takmer nová stavba, ktorá čaká na kolaudáciu. Minulý rok v septembri, hneď po podpísaní zmluvy s Fondom rozvoja vidieka, začali vo Velušovciach s rekonštrukciou. Aj keď „akciám Z“ odzvonilo, búracie práce prebehli ako kedysi. „Najviac sa zapotili naši poľovníci,“ spomína energická starostka Velušoviec Jozefína Paulovičová. „Najprv bolo treba obiť omietku a zbúrať staré prehnité múry. Po rozobratí strechy sa objavil ďalší problém – prehnitý strop. Museli sme meniť projekt. Neskôr sa ukázali zaujímavé podkrovné priestory. Pripravili dve izby na prenájom a veľký priestor pod strechou chcú využiť ako výstavnú galériu, knižnicu a miesto pre mladých. Stavba, na ktorú dostali takmer päť miliónov korún, bola neustále pod dohľadom Monitorovacieho výboru pri Fonde rozvoja vidieka.
Starostka neveľkej obce s 505 obyvateľmi má už ďalšie plány: „Čaká nás posledná etapa – úprava exteriéru. Chceme upraviť dvor a postaviť krb. Tak by boli esteticky prepojené vnútorné priestory s vonkajšími. Ľuďom z obce aj širokému okoliu budeme môcť pripraviť letné spoločenské podujatia a nedeľné stretnutia.“
V Šľachtiteľskej stanici v Radošine sa rozhodli prestavať staré prezliekárne vinohradníckych robotníkov na spoločenské priestory s degustačnými miestnosťami.
Šľachtiteľská stanica Wood Radošina, s.r.o., je známa nejednému vinárovi. Vyše tristoročná pivnica skrýva staré drevené sudy s vyrezávanými motívmi sezónnych vinohradníckych prác. „Jeden z robotníkov mal vraj záľubu v drevorezbe a len tak pre potešenie vyrezával na sudy tieto motívy,“ ukazuje nám v studenej pivnici šestnásť starých sudov na červené víno Ing. Miloš Balay. „Ostatné sudy sú z nerezu, pretože kvalita vína je v nich veľmi dobrá. V týchto priestoroch chceme vybudovať archív vín a čaká nás ešte úprava okolia. Pôvodne tu boli prezliekárne, sociálne zariadenia a stará pivnica. Družstvo, ktoré tu obhospodarovalo vinohrad, si dorábalo víno pre vlastnú potrebu. O všetko sa staral jeden „vincúr“. My sme sa zamerali na Rulandské šedé, z ktorého vyrábame Radošinský klevner.“
Firma prevzala bývalý štátny podnik so všetkými záväzkami pred piatimi rokmi a ešte stále spláca staré dlžoby. Na projekt, ktorý stál štyri milióny korún, získali presne polovicu. Zariadili malý degustačný salón a veľkú spoločenskú miestnosť, v ktorej sa vyníma stará drevorezba na čelnej stene.
„Naším cieľom je zviditeľnenie topoľčianskeho regiónu a rozvoj agroturistiky. Napomáhajú tomu aj nové cykloturistické trasy a záujem turistov o podobné aktivity,“ dodáva Miloš Balay.
Jolana Čuláková
