šťanie odpadových vôd v obciach je platný od júna. Podľa tohto zákona aglomerácia s počtom obyvateľov od dvetisíc do desaťtisíc obyvateľov, ktorá nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, je povinná zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do konca roka 2015.
V Topoľčianskom okrese sa týka štyroch obcí z celkového počtu päťdesiatštyri. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 nad dvetisíc ľudí mali obce Solčany, Veľké Ripňany, Prašice a Radošina. „Hoci v okrese Topoľčany je málo obcí s počtom obyvateľov nad dvetisíc, kanalizáciu sa snažia budovať aj menšie obce,“ informoval nás promovaný geológ Jozef Drevenák z úseku štátnej vodnej správy na Okresnom úrade v Topoľčanoch. „Niektoré obce majú problémy s napájaním na vybudovanú kanalizačnú sieť, pretože jedna prípojka stojí aj desaťtisíc korún.“
Kanalizácia je okrem Topoľčian dávnejšie vybudovaná v rekreačnej oblasti Duchonka a v obciach Tovarníky a Jacovce. Buduje sa v Solčanoch, kde je funkčná v jednej polovici obce. V Radošine je čistička odpadových vôd a časť kanalizácie vybudovaná na ochranu vodného zdroja Hlavina, ktorý zásobuje skupinový vodovod v Radošine a Veľkých Ripňanoch.
V Prašiciach v tomto roku spustili do skúšobnej prevádzky čističku, ktorá bude slúžiť aj okolitým obciam. V súčasnosti funguje na čistenie splaškov, ktoré sú dovážané zo širšieho okolia. V obci sa postupne buduje kanalizácia. Podobne to vyzerá aj vo Veľkých Ripňanoch a Preseľanoch. Pripravuje sa projekt výstavby kanalizácie pre SOTDUM – Združenie obcí topoľčiansko-duchonského mikroregiónu, a vo fáze odkupovania pozemkov sú aj Krušovce, na ktoré sa pripoja ďalšie okolité obce. V Topoľčanoch je ČOV zrekonštruovaná a uvedená do skúšobnej prevádzky. Pripravujú sa následné stavby objektov na zvýšenie kapacity.
„Do jesene chceme dať do prevádzky jeden modul čistiacej stanice, avšak problémy máme s napojením školy,“ opisuje stav v obci Preseľany jej starosta Ing. Hulič. „V jej areáli je niekoľko žúmp a nikto nevie, ako je kanalizácia vybudovaná. Momentálne si nevieme predstaviť, ako bude vyzerať prípojka do čerpacej šachty. Z areálu poľnohospodárskeho družstva v susedných Hrušovanoch, kde je vybudovaná čistička, v súčasnosti kopeme hlavnú vetvu do našej obce ku škole. Na túto čističku sa plánujú v budúcnosti pripojiť aj Hrušovany, Kamanová a Belince. Všetko záleží od finančných zdrojov,“ dodáva starosta obce.
naša anketa
Spýtali sme sa občanov, či sú ochotní investovať do kanalizačnej prípojky.
Ernest Herceg
z Hrušovian:
- Ja sa určite nenapojím. A ľudia na tejto ulici asi tiež nie. Každý má čerpadlo na likvidovanie odpadu a všetko vypúšťajú do záhrad. Načo to začali? Koho sa pýtali? Nielen guláš dávať, aby ľudia išli voliť. Mali sa nás opýtať, či tu vôbec niečo chceme. Som si istý, že ľudia by kanalizáciu nechceli. Viem, že nie je dobré, keď sa to vypúšťa na zeleninu a kvety, ale veď nech ľudia spravia trativod. Taký poriadny hlboký, desaťmetrový. Ja mám trativod už tridsať rokov. Ten odsáva všetko a ešte som nemusel nikoho volať ani ho čistiť. A to mám aj kúpeľňu. Veď to robia proti vôli občanov. Stále tu čosi kopú. Minulý rok, keď vymieňali staré plynové potrubie, som im na posmech povedal, nech to nezakopávajú, že tadiaľto určite pôjde ešte aj ropa.
Ľudovít Petrikovič
z Hrušovian:
- Mám dojem, že je to príliš malá dimenzia. Dvestovka rúra podľa mňa nestačí. Veď keď napoja všetky domy až od školy, neviem si predstaviť, ako to budú pretláčať, keď to nie je ani vyspádované. Pri silnom tlaku to pôjde všetko naspäť do domov. Ja som pracoval v projekcii vyše dvadsať rokov. Aj keď nie som odborník priamo na toto, mám o tom prehľad. Ja sa nenapojím, pretože to bude jednak drahé a viem si kal vypustiť za dve hodinky tu do viniča a mám pokoj. Nie je pravda, že to škodí. Spodné vody sú v hĺbke viac ako desať metrov a tam neprenikne ani kvapka nečistoty.
Eva Merašická
z Hrušovian:
- My by sme sa napojili hneď, ale v súčasnosti nemáme peniaze. Ja som nezamestnaná a všetky naše financie idú na nový dom. Keby bola možnosť splátok, určite by sme ju využili. Hoci máme novú žumpu, neváhala by som ani chvíľu. Je to investícia do budúcna. Za rok, čo tu bývame, sme ťahali žumpu trikrát. Jeden vývoz stojí od tisícdvesto do tisícšesťsto korún.
Gabriela Režová
z Preselian:
- Neviem povedať, či by sme sa napojili na kanalizáciu. To je starosť môjho muža. Ešte sme o tom veľmi nehovorili. Ale keby sme museli zaplatiť za prípojku a ešte aj za odber, tak si myslím, že asi nie. Momentálne vám neviem na túto otázku odpovedať.
Božena Nedeľková
z Preselian:
- My by sme sa určite napojili. Rátame s tým, že to bude stáť nejaké peniaze. Veď sme platili pri pripájaní sa na plyn, na elektrinu, tak predpokladáme, že budeme mať výdavky aj na kanalizáciu. Máme trativod, ale používame chemické baktérie. Je to tiež položka, ale ničí sa zápach a nezanáša sa odpadové potrubie. Zároveň používam také čistiace prostriedky, aby som baktérie nezničila. Veľa sa dá vyčistiť obyčajným octom. Snažíme sa trošku dbať o ekológiu.
Jolana Čuláková
