Pred dvomi týždňami vyvolala rozruch mediálna diskusia o odvysielaní či neodvysielaní dokumentárneho filmu Miluj blížneho svojho, režírovaného Dušanom Hudecom. Dokument vykresľuje utrpenie topoľčianskych Židov. Motívom bol židovský pogrom, ktorý sa v Topoľčanoch udial 24. septembra 1945, teda až po skončení II. svetovej vojny. Riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček zvažoval, či dokument pustí do vysielania - bol totiž na pochybách, či veta jedného z pamätníkov pogromu nemohla byť v rozpore s paragrafom, hovoriacim o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. Vetu vyslovil muž, ktorý neskôr Židom vo filme ďakoval za to, že mu v tých časoch dali zarobiť. Napokon celý film (spornú vetu nevystrihli) odvysielala STV na Dvojke v pondelok 24. mája. Bol súčasťou mimoriadnej relácie Pod lampou, moderovanej Štefanom Hríbom. Pamätníci si spomínajú, že pred vojnou žilo v Topoľčanoch veľa Židov. Historické záznamy hovoria, že ich tu bolo 3 200 a tvorili jednu tretinu obyvateľov. Po vojne sa ich do mesta vrátilo 550. Po šoku z pogromu údajne neostal v Topoľčanoch ani jeden. „Skoro každý z nich mal obchod. Boli ľudskejší ako súčasní obchodníci v Topoľčanoch. Keď vedeli, že je niekto chudobný, dali mu aj na „borg“. Stačilo, keď na človeku zarobili aj korunu, ale mali istého kunčafta,“ vravia pamätníci. „Môj brat robil v Partizánskom a chcel kúpiť bicykel. Prišiel k jednému Židovi, ktorý ich predával a povedal mu, že nemá peniaze. Keď budete platiť 20 korún každý mesiac, ja vám ho dám. Dal mu ho a brat ho mal za desať mesiacov splatený.“ Svedok udalostí nám potvrdil, že podnetom k pogromu bola fáma o očkovaní doktora Bergera. Rozšírilo sa, že deťom pichal nakazené injekcie, aby sa otrávili. „Keď vyšiel Berger von, začalo sa to. Aj kamarát vybehol z dielne s 30-centimetrovým montážnym kľúčom a začal ho mlátiť.“ Prečo? - znela naša otázka. „Pretože bol Žid. Počas vojny sa vypestovala nenávisť voči Židom, ktorí mali stelesňovať zlo.“ Povedal nám tiež, že Židia sa z Topoľčian po pogrome odsťahovali a mladí, ktorí po nich do mesta prišli, sa už k svojim koreňom nehlásia. Skutočnosť, že v súčasnosti židovská obec neeviduje ani jedného člena v Topoľčanoch, nám potvrdil aj Richard Lamm, predseda Židovskej náboženskej obce v Nitre. Odvysielanie dokumentu Miluj blížneho svojho však v Topoľčanoch zaznamenalo aj iné reakcie. Poslanec Peter Jurkovič je bratom súčastnej slovenskej veľvyslankyne vo Vatikáne a všímal si najmä to, ako sa dokument dotkol katolíckej cirkvi. „Niektoré veci vo filme sa týkajú histórie a umenia. No niektoré by som si nechal veľmi rád osvetliť.“ (Dokončenie z 1. strany) „Napríklad, či bola kázeň na nedeľnej omši skutočne popudom k tomu, aby sa niečo dialo,“ hovorí Jurkovič. „A spracovateľov by som sa tiež spýtal, či bola skutočne rímskokatolícka fara miestom stretávania sa arizátorov, ktorí podnietili samotný pogrom. Zaujala ma aj vizuálna stránka filmu, ktorá sa stala súčasťou debaty o ňom. Prečo sa kostol na námestí v Topoľčanoch objavuje v záberoch, ktoré dopĺňa a podfarbuje hovorené slovo, komentujúce negatívne udalosti, ktoré sa v tom období odohrali? Na druhej strane možno povedať, že z topoľčianskej architektúry sa toho veľa nezachovalo, čo môže ospravedlniť tvorcov filmu. Môže však vzniknúť súvis, že cirkev pri tom asistovala. V poslednej dobe som preštudoval dokumenty, hovoriace o vzťahu Vatikánu a Slovenského štátu 1939-45. Ide o písomnosti, ktoré kolovali medzi diplomatmi na linke Vatikán-Bratislava a môžem povedať, že katolícka cirkev sa žiadnym spôsobom nepodieľala a nepodporovala pogrom, ani celú politiku, smerujúcu ku genocíde rasy,“ tvrdí Jurkovič. Uznáva však, že vypovedať o týchto veciach treba, aby sme sa z nich mohli poučiť. Pokiaľ ide o inkriminovanú vetu, citovanú v úvode článku, ktorá mala byť v rozpore s paragrafom, hovoriacim o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti, v besede Pod lampou sa k nej vyjadrilo viacero právnikov. Odsúdil ju iba Ján Čarnogurský, pričom ostatní sa stotožnili v názore, že ide o pasáž, vytrhnutú z kontextu. Podobný názor mali aj odborníci, zaoberajúci sa filmovou tvorbou.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa najväčšiu modernizáciu vlakov za posledné desaťročia. Do svojho vozidlového parku v najbližších rokoch investuje viac ako miliardu eur.
