Z dostupných písomných pra-
meňov sa dozvedáme, že na území Topoľčianskeho okresu sa pivo varilo od obdobia stredoveku, na panstve Erdödyovcov v obci Ludanice. V priebehu 18. storočia sa výroba piva postupne rozširuje. Keďže sa nenachádza písomná zmienka o pestovaní chmeľu v tejto obci, predpokladá sa, že chmeľ na výrobu piva bol dovážaný. Od polovice tohto storočia stála v Horných Ludaniciach nová budova pivovaru na ceste smerom na Kovarce. Na sklonku 18. storočia dalo panstvo ludanický pivovar do prenájmu. Ďalšie zdroje uvádzajú, že zemepán Erdödy dal postaviť pivovar v Bojnej. Chmeľ dorábali v malodvoranskom chotári, na hone zvanom Chmeľnica, na ploche asi 6 hektárov.
Pivovary strácali záujem
Prudké zvýšenie plôch slovenských chmeľníc nastalo v rokoch 1920 až 1930. V tom čase v bývalom Topoľčianskom okrese chmeľ pestovali v Šišove a vo Veľkých Dvoranoch, kde bola chmeľnica postavená na agátových stĺpoch na výmere 2,5 hektára.
Kvalita slovenského chmeľu však pre nízky obsah lupulínu nezodpovedala požiadavkám pivovarov. Tie strácali o surovinu záujem, čo sa prejavilo i úbytkom plôch chmeľníc a úpadkom chmeliarstva. V dôsledku hospodárskej krízy chmeliarstvo na Slovensku v roku 1939 úplne zaniklo.
Za začiatok obnovy pestovania chmeľu na Slovensku sa považuje rok 1956. Vládne uznesenie z roku 1958 dalo základ pre ďalšie rozširovanie chmeľníc a prikročilo sa k výberu chmeliarskych oblastí. Hľadala sa územná oblasť s bioklimatickými podmienkami čo najviac zhodnými so žateckou oblasťou v Čechách. Spomedzi vhodných oblastí v okresoch Trenčín, Trnava a Trebišov bol vybraný aj okres Topoľčany. Oproti žateckej oblasti, z ktorej bolo pestovanie chmeľu rozšírené i na Slovensko, sa tieto oblasti líšia vyššími priemernými dennými teplotami a menšími zrážkami. Odrodová skladba chmeľu bola zameraná na jemné aromatické chmele genetickej skupiny žateckého poloskorého červenáku. Žatecký chmeľ bol vtedy pokladaný za štandard akosti.
Začiatky bez skúseností
Pestovateľské začiatky tejto plodiny neboli ľahké, lebo k veľkovýrobnému pestovaniu sa pristupovalo bez skúseností. Okrem toho je kultúrny chmeľ špecificky náročný na bioklimatické a pôdne podmienky. Snáď i preto v prvých rokoch rozvoja chmeliarstva vznikli obavy, ako sa podarí zabezpečiť výrobu chmeľu, pretože zavedenie pestovania chmeľu na Slovensku v podstate znamenalo podrobiť žatecké červenáky vplyvu zmenených prírodných podmienok v novej pestovateľskej oblasti.
Oživenie zakladania chmeľníc v Topoľčianskom okrese sa začalo realizovať na základe terénnych prieskumov a výberu pozemkov v roku 1959 v Chrabranoch a Klátovej Novej Vsi. Medzi najstarších pestovateľov chmeľu s produkciou od roku 1960 patrí vtedajšie roľnícke družstvo Veľké Ripňany, kde bola založená na dvore Lužany prvá chmeľnica s výmerou
2 ha. O rok neskôr sa začalo s pestovaním chmeľu v Hajnej Novej Vsi na ploche 2 ha a v Urminciach na rozlohe 2,7 ha.
Takmer 1 400 ha chmeľu
V tomto období celkovo vzrastala výstavba chmeľníc a pestovateľské plochy pribúdali. Zriadená bola piešťansko-topoľčianska výrobná oblasť. V rámci bývalého Topoľčianskeho okresu k už spomenutým pestovateľským lokalitám pribudli obce Bojná, Borčany, Horné Štitáre, Chrabrany, Jacovce, Jánova Ves, Klátova Nová Ves, Krtovce, Livinské Opatovce, Ludanice a Obsolovce. Výmera chmeľníc tak vzrástla na 32,5 ha. Pre porovnanie možno uviesť, že výmera plodných chmeľníc v roku 1978 sa rozprestierala už na rozlohe 378 ha. V roku 1983 sa pestovateľské oblasti premenovávajú na tzv. piešťanskú výrobnú oblasť. Rozšírený bol i počet pestovateľských obcí a v okrese tento zoznam obsahoval 59 obcí. Najväčšia výmera v topoľčianskej časti s produkčnou plochou 420 ha bola zaznamenaná v roku 1988. V nasledujúcom roku dosiahla rozloha chmeľníc na Slovensku maximum, predstavovala
1 392 hektárov.
Spočiatku sušiarenská kapacita v okrese zaostávala za rozširovaním chmeľníc. Chmeľ sa sušil v pásovej sušiarni na Karlovom dvore, patriacej vtedy ŠM Oponice. Neskoršie bola vybudovaná dvojkomorová sušička vo Veľkých Dvoranoch. Zlom nastal po roku 1967, keď sa v chmeliarskych strediskách začali budovať malé zberové linky, pozostávajúce z česacieho stroja a pásovej sušiarne s klimatizačným zariadením. V prvých rokoch pestovania sa chmeľ spracovával na baloty v JRD Hajná Nová Ves. V druhej polovici sedemdesiatych rokov bola zriadená granulačná linka v Bojnej – Veľkých Dvoranoch, v ktorej sa prevádzka neskôr, po požiari, zastavila. Na spracovanie granulovaného a balotovaného chmeľu so známkovňou v roku 1985 bol daný do prevádzky nový závod v Hornej Strede pri Piešťanoch.
Prvé úspechy pestovateľov
Slovensko sa stalo členom Medzinárodného združenia pestovateľov chmeľu. Slávnostnou udalosťou na každoročne poriadaných kongresoch združenia bolo udelenie ocenenia Rytier chmeliarskeho rádu. To, že sa spočiatku pestovateľom chmeľu v okrese darilo, svedčí i dosiahnutie troch „Rytierov“. Ako prvému na Slovensku v roku 1966 udelila medzinárodná chmeliarska organizácia ocenenie J. Gašparíkovi z JRD Klátova Nová Ves. Druhým Rytierom sa stal v roku 1979 A. Adamkovič z JRD Urmince a tretím v roku 1985 A. Andraška z JRD Veľké Ripňany.
Chmeľ je po slade druhou hlavnou pivovarníckou surovinou. Jeho spotreba každoročne vzrastala. Aj dopyt po akostnom slovenskom chmeli, hoci s kratšou tradíciou ako český, sa v zahraničí z roka na rok zvyšoval. Rast spotreby chmeľu, tak v domácom ako aj v zahraničnom pivovarníckom priemysle, utvoril základňu na vzostup výroby chmeľu. I keď výroba chmeľu patrí medzi najmladšie odvetvie rastlinnej výroby na Slovensku, obdobie prvých dvadsať až tridsať rokov jeho intenzívneho pestovania je hodnotené úspešne. Chmeľ sa stal vysoko cennou surovinou s dobrým dosahom na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov.
