Čiernobiele variácie podľa Jána Krížika

Titulok je zámerne zavádzajúci, či presnejšie prvoplánový. Musí ho totiž vnuknúť hádam každému stretnutie s päťdesiatnikom v čiernom obleku, čiernych topánkach a svietivo bielej košeli uprostred dvoch tuctov čiernobielych fotografií na bielych stenách.
V piatok podvečer bola v Topoľčanoch na takéto stretnutia dobrá príležitosť v Galérii na námestí, pretože Ján Krížik bol prítomný na vernisáži výstavy výberu z jeho tvorby. Do jeho neformálnej výpovede o vlastnej tvorbe, názoroch na fotografiu ako umelecký žáner i zmienok o pedagogickej práci a účasti na výstavách sa pôvabne vplietali stredoveké hudobné skladby a piesne v podaní trubadúrov bratislavskej Musy Antiquy.
Peter Jurkovič pripomenul, že novembrová expozícia v topoľčianskej galérii je trochu ohlasom na bratislavský tradičný Mesiac fotografie a zároveň po piatich rokoch príležitosťou opäť predstaviť tvorbu pôvodne architekta, dnes umeleckého fotografa a učiteľa na výtvarnej akadémii, Jána Krížika. Zmienil sa tiež o tom, že prevaha čiernobielych fotografických výpovedí dominuje aj na početných bratislavských výstavách.
Čiernobiele fotografovanie preferuje aj J. Krížik, ale jeho výsledok priam demonštratívne spochybňuje štandardné chápanie slov čierno-biely ako niečo zjednodušené, nezáživné, dogmatické, statické... Krížikove fotografie nie sú reportážami, ilustráciami ani pohľadnicami či dokumentmi. Je v nich napätie, premenlivosť až tajomnosť, ale nie sú surreálne. J. Krížik rád fotografuje ľudské telo, nie však len kvôli telesnosti tela, ale kvôli súvislostiam. Vo vystavenom cykle aktov „anonymiek“ napríklad cítiť dôraz na živočíšnosť až neskrotnosť a hneď vedľa je séria záhadne poeticky pôsobiacich aktov, ktorým trojnásobná expozícia dáva akýsi étericky pôsobiaci rozmer. A divák pristupuje k radu, v ktorom tušiť epiku, príbeh, možno bakchanálie či zápas, ale ak je náhodou veľmi zasvätený, pochopí, že sú to reflexie na Posledný súd, fresky z orvietskeho dómu, od ranorenesančného maliara Lucu Signorelliho. Pravda, menej rozhľadený návštevník sa to musí dozvedieť od samotného autora...
Zložitý, pretože vzdelaný, kultivovaný a intímny je čiernobiely svet Jána Krížika, je košatý v motívoch, dráždivý v náznakoch. Preto sa treba naň zadívať citlivými a rozhľadenými a zvedavými očami. Topoľčanci a návštevníci mesta sa môžu o to pokúšať v Galérii na námestí do Mikuláša.