V máji tohto roku som na STV 1 úplnou náhodou v relácii Pod lampou uvidel vežu topoľčianskeho kostola do úmoru olizovanú kamerou, keď táto zrazu „spadla“ na nejakých dedkov, ktorých som síce v kostole nikdy nevidel, no boli hviezdami „dokumentu“ Miluj blížneho svojho od režiséra Dušana Hudeca. Z dvoch postáv - sebaudavača židobijcu a sochy svätého v chráme jeho kamera vykúzlila tvár tretieho - tvár farizeja. Zneužil zotrvačnosť divákovho oka a v sekunde tvár teroristu splynula s tvárou svätého a „dôkaz“ bol na svete! Vtedy som však ničomu nerozumel. Viac svetla do temného zámeru doteraz neznámeho režiséra vniesol Dnešok č. 43 v rozhovore s ním.
Aby som tomu viac porozumel, zastal som na tom istom mieste ako Hudecova kamera a snažil som sa kopírovať jej dotieravé šplhanie na vežu kostola, reku, čo tam videl. Veď všetko závisí od uhla pohľadu. Ako prvý som uvidel kríž jagajúci sa v slnečných lúčoch, znak spásy kresťanov. Pri druhom „šplhaní“ som o kúsok vyššie objavil hrot bleskozvodu, ktorého vzdialenosť od päty kostola tvorí polomer kruhu chrániaceho pred bleskom veriacich i neveriacich. Zrazu sa mi celý kostol javil ako bleskozvod, do ktorého sporadicky udierajú zlostné slová nešťastných ľudí. Skúsil som robiť podobné pohyby ako kamera, z čoho som mal následne pocit, že kostol na mňa každú chvíľu spadne. Preto sa mu asi mnohí motivovaní kameramani v službách tiežrežisérov radšej vyhnú.
Keď som už bol presvedčený, že som tiež režisér, zrazu pri záblesku slnka ma na okamih ohúrila zlatá soška filmového Oskara, vysedávajúceho na špici bleskozvodnej tyče. Radšej som sa s tým nikomu nezdôveril, ale taký, akým je pán Hudec, bol tou hollywoodskou potvorkou taký zaslepený, že pravda zaujala v jeho „dokumente“ až posledné miesto. Ja sa ju aj preto snažím postrčiť trochu dopredu. Keď uveríme jeho tvrdeniam o pogrome, vynára sa najdôležitejšia otázka: Kto boli skutoční aktéri toho zločinu?
Začnime však dobovými vzťahmi židia - kresťania. Židia vtedy zamestnávali aj kresťanské dievčatá ako pomocnice v domácnosti, kde okrem mzdy sa im dostalo i vynikajúcej spoločenskej výchovy, neoficiálneho kurzu. Moja vlastná katolícka rodina, keď bola v potravinovej núdzi, sa obracala na židovského obchodníka, ktorý dal rodičom „na borg“ (dlh) vrece múky za nepatrný úrok a žilo sa celú zimu. Koľko životov takto zachránil? Pravda, bol tu aj vzťah Žid krčmár a pijan Slovák, ktorý bol schopný do hostinca po korunke poodnášať celý svoj majetok. Pravdepodobne tu je prameň nenávisti určitej skupiny ľudí, ktorí tvrdili, že Židia ich obrali o majetky. Vari teraz nie sú exekúcie a dražby?
Pogrom sa údajne udial v septembri 1945. Práve v tom septembri, keď sa ešte len odovzdávali zbrane, ktorých bolo medzi ľuďmi habadej, ešte aj medzi deťmi. Vracali sa „fronťáci“, ale aj všelijakí dobrodruhovia ako vedľajší produkt najhroznejšej vojny v ľudských dejinách. V miestnej správe mali rozhodujúce slovo bývalí partizáni. Kresťania boli vtedy úplne mimo hry. Diktatúra proletariátu tu predbehla všetky februáre. Ozaj, prečo topoľčiansky archív nevydal svedectvo? Kto tu vládol takmer pol storočia?
Je preto scestné tvrdiť, že by kresťanskí obyvatelia, ktorí mali vždy bližšie k židom ako k ateistom, šli mučiť svojich dobrodincov. Vydávať za dôkaz vlastnú úvahu - myslím, že katolícka cirkev zohrala pri tom tiež svoju úlohu - je úbohé a nie je hodné ani amatéra v pionierskom tábore. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že pán Hudec už dávno hľadal zámienku, ako si vybudovať kariéru na diskreditácii katolíckej cirkvi. Hrubo zneužil a skreslil informáciu (podľa neho) od bývalej väzenkyne, keď si osvojil u nej pochopiteľnú optiku splynutia rôznych protichodných triednych a politických spoločností, náboženských vierovyznaní v jediné slovo - kresťania!
Asi bývalým sadistom nedalo veľa intelektuálnej námahy zmiasť slávybažného režiséra, keď ho navigovali na falošnú kresťanskú stopu. Je to akoby vlk tvrdil, že biele ovce roztrhali tie čierne. S grobianstvom hraničiace tvrdenie je, že človek, ktorý kostol nikdy zvnútra nevidel, cynik, bol preňho „zástupcom kresťanských predstaviteľov“ a obdivuje jeho (opäť lapsus) rýdzo kresťanský postoj! Tým doviedol pán Hudec svoje náboženské poznanie do totálneho kolapsu. Mätúco sa hlási za tiežkresťana s mesianistickými radami.
Je len na pánu Hudecovi, aby svoje dielko dotiahol až do konca, aby odhalil pravých ničomníkov a - jeho slovami - aby zaujal rýdzo kresťanský postoj a ospravedlnil sa katolíckej cirkvi za štvavú kampaň voči nej!
P. S. Pán Hudec, príďte sa presvedčiť do Topoľčian, o aký mocenský postoj mi ide!
Autor: Ján KAJAN
