Máme päťročného syna, ktorý sa veľmi bojí tmy. Keď zaspáva, musí mať zasvietené, po byte sa pohybuje iba v spoločnosti niekoho a ak sa náhodou v noci zobudí, pustí sa do veľkého plaču a utešiť ho nám dá s manželom veru poriadne zabrať. Vždy sa to skončí tým, že syna zoberieme k sebe do spálne, kde v pokoji zaspinká, lebo vie, že sme tam s ním. Ale aj v tomto prípade musí v izbe svietiť aspoň nočná lampa, čo zasa prekáža mne aj manželovi. Náš syn sa takto správa asi mesiac. Mysleli sme si, že ho to za čas prejde, no zatiaľ sa tak nestalo a my sme dokonca rozhodnutí navštíviť psychológa, pretože sa nám to nezdá v poriadku. Bojíme sa, aby to na ňom nezanechalo nejaké stopy, nechceme preto nič zanedbať. Čo by ste nám poradili?
Zn.: Bezradní rodičia
Vášho syna muselo niečo poriadne vyľakať alebo rozrušiť natoľko, že na tmu reaguje so strachom. Malým deťom niekedy stačí, že vidia nejaký film, ktorý v nich vyvolá rôzne predstavy a začnú si ich vybavovať s príchodom tmy. Strach je ľudská vlastnosť, ktorú je najlepšie mať pod kontrolou. Nemajú ho iba deti, koľkokrát strachu prepadnú i dospelí. Medzi detským a „dospeláckym“ strachom je však veľký rozdiel.
Rodičia niekedy sami robia chybu, keď odmalička strašia deti bubákmi, čertami, bosorkami a inými príšerkami. Frázy ako - keď nebudeš poslúchať, príde si po teba čert, alebo - ak nezješ polievku, zje v noci bubo teba - veru nenechajú deti chladnými, a aj keď si to väčšinou rodičia ani neuvedomujú, deti si po viacerých podobných vetách začnú predstavovať, ako by to bolo, keby ten čert či bubo naozaj prišli, ako by asi vyzerali a čo by s nimi urobili. Potom sa často stáva, že sa deti boja byť samy a stávajú sa z nich malí bojkovia.
Mali by ste začať pátrať po tom, čo vyvolalo u Vášho syna taký strach. Komunikujte s ním, vypytujte sa ho na to, dieťa nevie klamať, určite Vám povie pravdu. Možno nie hneď, ale trpezlivým prístupom na to spoločnými silami určite prídete. Potom bude už iba na Vás, akú taktiku zvolíte, a na dieťati, ako bude na ňu reagovať a či to bude mať želaný výsledný efekt. Našťastie dieťaťu stačí iba málo, aby svoju malú hlavičku zamestnalo zasa ďalšími a oveľa príjemnejšími myšlienkami, takže tento boj s tmou a strachom z nej nebude mať dlhý priebeh. Len naozaj treba nájsť „kameň úrazu“, a pokiaľ sa to nepodarí Vám, bude lepšie, keď syna zveríte do rúk odborníkom. Určite nebudete prví, ktorí majú takéto skúsenosti. Niektoré deti sú citlivejšie a nevedia sa nad isté záležitosti povzniesť tak, ako deti s „hrošími“ povahami, ktoré dokáže len máločo rozrušiť.
Deti sa najčastejšie boja tmy. Dokonca väčšina školákov z nižších ročníkov sa v noci zobudí s tým, že keď sa trebárs potrebuje napiť vody alebo ísť na toaletu, ohlási predtým niekoho z rodičov, aby mu prišiel zažať svetlo v izbe. Ďalším problémom býva búrka. Tento svetelno-hlučný prírodný úkaz ťažko zvládajú aj dospelí, nieto ešte deti, ktoré sa na križovanie bleskov a rachot hromov zobudia. Iný je strach z trestu - napríklad, keď dieťa niečo vyparatí alebo dostane zlú známku v škole, no srdiečko sa od strachu rýchlejšie rozbúcha aj pri návšteve zubára...
Je normálne, že Vám takéto správanie Vášho syna nie je ľahostajné. Strach naozaj nie je príjemným spoločníkom, a preto sa mu treba zoči-voči postaviť. Som presvedčená o tom, že Vy to spolu zvládnete a tma bude pre Vášho syna takou samozrejmosťou ako jasný deň.
