Maratónec sa dal do partie s Ľadovými medveďmi

Akoby sa nemohol nasýtiť námahy, nepohodlia, ale aj atmosféry osobitého priateľstva prajných súperov, vyráža Tibor Vaňo stále takmer víkend čo víkend za amatérskym bežeckým dobrodružstvom. Aj keď od muža blížiaceho sa k osemdesiatke by to možno málokto očakával, jeho motiváciou je zrejme dnes taký populárny adrenalín v zdravej krvi. A možno dodať, že je to aj radosť a vďaka za boží dar ohybných kĺbov, poslušných svalov i bystrej mysle, pre ktoré sa Tibor(ko) vydáva na cesty. Trpezlivo čaká na vlakové spojenia a pritom nadväzuje užitočné kamarátstva s výpravcami vlakov, s nadhľadom počúva uštipačné poznámky mladších chlapov, ktorí svoju nemohúcnosť a ťarbavosť vydávajú za rádobyvtipnosť.
Keď sa pred siedmimi-ôsmimi rokmi pridával Tibor Vaňo k partii víkendových neposedníkov v maratónkach, sotva si pomyslel, že v roku 2004 bude bežať trikrát legendárnu trať z Termopýl do Atén, pravda, iba po slovenských maratónskych tratiach. Na sklonku leta to bol Rajecký maratón, na začiatku októbra Malokarpatský a o týždeň štartuje maratón Perly Karpát v Trenčianskych Tepliciach... A polmaratóny? V polovici septembra 16. Topoľčiansky a 3. októbra ten najpopulárnejší na trase Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Tam všade je Tiborko už ako doma, medzi svojimi a zakaždým sa poteší a vyriekne povzbudivé slová aj predseda vlády M. Dzurinda, keď zazrie drobného maratónca na štartovacej čiare.
Do výsledkovej bilancie posledných týždňov pána Vaňu však patrí ešte celý rad atletických lahôdok. Deväťkilometrový Beh kamenným mlynom pri Trnave a 8 km v Drahovciach, Trnavská hodinovka, čiže 10 km na atletickom okruhu, Zátopkova desiatka v poslednú septembrovú sobotu v Žiline, kde sa Tiborko po dvoch rokoch opäť pozdravil s pani Danou Zátopkovou, a hneď na druhý deň 20 km na Krupskej dvadsiatke v Dolnej Krupej. Dážď a zima ako božie dopustenie vítali bežcov 9. októbra v Trenčianskych Tepliciach a nechýbal medzi nimi ani najstarší - T. Vaňo, rovnako ako na trati Kľačianskej desiatky. Dobre rozbehnutý chrabriansky zátopek zabočil aj na kratšie trate - trenčianskeho Behu vzájomnosti či Michalského behu do kopca v Hlohovci a Behu okolo Ľuborče.
Lenže pokušenie lesných a asfaltových tratí nie je jediné, ktoré láka Tiborka do akcie. Skamarátil sa už aj s Ľadovými medveďmi a Martin Babjak ho občas nosí pekne na rukách, ale iba na suchu. V Hlohovci pred desiatimi dňami mal Tiborko otužileckú premiéru a vraj ho vôbec nehrgľovalo, lebo voda bola „dobrá“. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v nemečkovskej.