Pán Vavrinec Šúlava sa narodil v roku 1900 za panovania cisára Františka Jozefa I, a za pontifikátu pápeža Leva XIII. Počas jeho dlhého života sa vystriedalo dvanásť prezidentov a deväť pápežov.
Koniarovský matuzalem je rodený Kysučan, pochádzajúci z Novej Bystrice patriacej do okresu Čadca. V roku 1971 prišiel z Kysúc do Koniaroviec spolu s rodinou svojho brata Borovičku. „Syn našiel zamestnanie v pridruženej výrobe v Trnave a v Koniarovciach sme sa rozhodli kúpiť dom. Vavrinca sme zobrali so sebou, pretože je súčasťou našej rodiny,“ povedala pani Jozefína Borovičková, švagriná pána Šúlavu. Pán Vavrinec je bezdetný starý mládenec. Vo svojom vysokom veku je už závislý od pomoci svojej švagrinej pani Borovičkovej a jej nevesty Anny. Od svojho nešťastného úrazu spred dvoch rokov je odkázaný na vozík. Po nešťastnom páde utrpel zlomeninu ruky na dvoch miestach. Zlomenina sa mu síce vďaka pevným kostiam za šesť týždňov zahojila, ale Parkinsonova choroba mu už z vozíka vstať nedovolí. Pravidelne okolo piatej ho na vozíku prevezú do obývačky, kde sleduje televízny program. Najviac sa mu páčia romantické filmy a telenovely. Nezaprie v sebe chlapa a obľubuje hlavne milostné scénky, pri ktorých sa často od srdca zasmeje. Starý pán sa veľmi rád schuti naje. Podľa slov jeho švagrinej zje všetko, okrem kuracieho mäsa. Od mlada má v obľube mastné jedlá a mliečne výrobky. Obľubuje domácu klobásku, bravčové a údené mäso, kyslú kapustu, koláče či osúchy. Zo všetkého najradšej však uprednostňuje čerstvé mlieko, ktoré pije odmalička. Pán Vavrinec nebol nikdy u lekára, nikdy ho neboleli zuby, nepodstúpil žiadnu operáciu. Drobné zranenia sa mu hojili veľmi rýchlo. Na druhej strane však od malička slabo počuje a nedobre komunikuje. Kvôli svojmu hendikepu nikdy nebol oficiálne zamestnaný. „Na Kysuciach sme mali dve kravy, ktoré pásaval po horách,“ povedala pani Borovičková. Vypomáhal, kde mohol. Nosil drevo z lesa, pomáhal vo vyhni, podkúval kone. Počas vojny nakladal na vozy seno. Vyrábal z dreva rozličné nástroje, vedrá, šechtárky, sošky. Po príchode do Koniaroviec pomáhal v domácnosti a staral sa o zvieratá.
Večer čo večer vypije poldeci pálenky - borovičku alebo rum. Na svoj vek ma stále pomerne dobrú pamäť, o svojich zážitkoch rád rozpráva, bohužiaľ reč je už veľmi ťažko zrozumiteľná. Dokáže však stále prejaviť svoju radosť, hlavne pri sledovaní televízie.
Veľa ľudí sa pýta na príčiny jeho vysokého veku. „Za svoju dlhovekosť vďačí tomu, že sa nikdy neoženil,“ s humorom vraví jeho švagriná a dopĺňa: „Zdravý horský vzduch, čistá pramenitá voda, život bez stresov k tomu veľmi dopomohli. Poznám ho od jeho štyridsiatich rokov, odkedy som sa vydala za jeho brata.“
Starý pán je v rodine veľmi obľúbený. V rodine Borovičkových si ho vážia ako svojho vlastného otca.
