Vzťah k nevlastnému dieťaťu

Prvé manželstvo mi nedopadlo najslávnejšie. Rozviedla som sa s manželom, keď mal náš syn tri roky. Po desiatich rokoch som sa vydala druhýkrát a s mojím druhým manželom si veľmi dobre rozumieme. Pokiaľ sa nám pred dvoma rokmi nenarodil syn, bol náš vzťah ideálny, lebo aj môj chlapec si svojho nového otca obľúbil a trávil s ním veľa času. Dokázali si nájsť k sebe veľmi rýchlo cestu - aj keď som mala zo začiatku obavy, že to nejaký čas potrvá.
Teraz však manžel venuje svoju pozornosť iba nášmu spoločnému synovi. Vidím, že môjmu chlapcovi to prekáža a nevie pochopiť, prečo to tak je. Upozornila som na to aj manžela, ale ten ma odbil slovami, že si namýšľam. Lenže keď hneď potom išiel von, zobral so sebou iba nášho spoločného syna a staršieho chlapca neohlásil. Ako si mám s tým poradiť?
Zn.: Nevlastný syn
Keď zostane po rozvode žena sama s dieťaťom, väčšinou dlhšie trvá, než zakotví v ďalšom vzťahu, prípadne v manželstve. Aj keď si nájde partnera, zakaždým sa sústreďuje na to, či si s ním syn alebo dcéra porozumie a aký vznikne medzi nimi vzťah. Vaše obavy boli normálnou reakciou, ktorú má každá žena s podobným osudom. Pokiaľ si nový partner s nevlastným dieťaťom nerozumie a je medzi nimi napätie, je iba na žene, či vo vzťahu zostane aj napriek tomu, alebo ho radšej ukončí. Je síce pravda, že niekedy deti nechcú prijať nového partnera zo vzdoru, žiarlivosti či obavy, že prídu o pozornosť, ktorá sa im dovtedy dostávala, ale pokiaľ je ten človek hoden toho, aby si ho dieťa obľúbilo a dokáže si ho nakloniť na svoju stranu, neexistuje žiadna prekážka, aby medzi nimi nevznikol želaný kamarátsky vzťah.
Príchod druhého dieťaťa do rodiny dokáže niekedy poriadne „pomiešať karty“. Nevlastné dieťa je odsúvané nabok a prioritu má vlastné dieťa. No nebýva to tak v každom prípade, sú manželstvá, kde sa ani po narodení spoločných detí nerobia rozdiely medzi nevlastnými a vlastnými potomkami.
Možno aj Váš manžel iba potrebuje čas, aby si dosýta užil spoločnosť vášho spoločného dieťaťa a všetko sa vráti do starých koľají. Je dobré, že ho upozorňujete na to, že s vami v domácnosti žije ešte jedno dieťa a aj to si vyžaduje pozornosť jeho nového otca. Zvlášť, keď si na ňu zvyklo a teraz mu chýba, nevie si v hlave usporiadať, prečo je to zrazu inak, v čom spravilo chybu, atď. Niektoré deti sa môžu začať viniť z toho, že prišli o náklonnosť nevlastného rodiča a považujú to za svoje osobné zlyhanie. Potom sa môžu prihlásiť problémy psychického rázu a pokiaľ sa situácia včas nevyrieši, na dieťati to zanechá veľmi negatívne stopy.
Váš manžel by si mal naozaj veľmi rýchlo uvedomiť, že odsúvať nevlastné dieťa bokom nie je rozumné rozhodnutie - i keď možno jemu to tak nepripadá, alebo si to nechce priznať. Chlapec je vo veku, keď viac ako inokedy potrebuje cítiť podporu aj zo strany Vášho manžela. Niektoré veci by určite nechcel rozoberať s Vami, ale radšej s mužom, a keď ho ten jediný, ktorého má k sebe najbližšie, odsúva, nemusí sa to dobre skončiť.
Nevzdávajte to a apelujte na manžela, aby sa chlapcovi viac venoval. Pokiaľ je rozumný a má vás obidvoch rád, určite zmení svoj postoj a nájde si čas aj pre staršieho chlapca tak, ako pred narodením druhého syna.