Článok pokračuje pod video reklamou
000 korún. Pokojne môže byť reč o konkurenčnej vojne medzi taxikármi v Partizánskom, pretože aj súrodenci M. jazdia v rodinnej taxislužbe a vraj len ťažko sa celá rodina zmieruje s tým, že ich niekdajší brigádnik pán J. si otvoril vlastnú taxislužbu a jeho autá jazdia na plyn - čiže je lacnejší. Otec oboch bratov M. je presvedčený, že prepad bol iba narafičený a jeho synovia sú nevinní. Napadnutý taxikár pán. J. si však stojí za vlastnou pravdou.
Pána J. sme našli ležať na neurologickom oddelení v nemocnici v Partizánskom, kde ho hospitalizovali po tom, ako ho prepustili z chirurgie. Keďže sa jeho zdravotný stav zhoršil, musel sa opäť vrátiť na nemocničné lôžko. Jeho napadnutiu vraj predchádzali rôzne incidenty, ktoré sa pán J. snažil ignorovať. "Bratia M. spolu s otcom mne a môjmu kolegovi, ktorý u mňa jazdí ukazovali rôzne výhražné gestá, keď nás zbadali, pľuli nám na okná a dokonca sa kolegovi asi pred mesiacom pani M. vyhrážala, že nás dvoch bude niečo mrzieť a naše mamy nás budú tvrdo oplakávať, že zariadi, aby sme v tomto meste ako taxikári skončili. Tiež nám každý týždeň zmizla jedna ŠPZ z auta, vo výfuku sme mali napchaté handry, odtrhnutý stierač, dopichané gumy či celý bok na aute pretiahnutý nožom. Nevieme však dokázať, kto to urobil, i keď si o tom myslíme svoje," hovorí taxikár pán J., ktorý nám ukazuje snímky, ako vyzeral tesne po napadnutí.
"V ten večer, keď som údajne ako prvý napadol jedného zo synov M., som sa išiel s ním iba porozprávať. On však na mňa zaútočil a pobili sme sa. Stalo sa to o 4. h ráno a o hodinu neskôr na mňa okrem neho fyzicky zaútočili ešte aj jeho brat a ďalší muž. Keď otec oboch bratov pre Dnešok povedal, že jeho synovia ma išli udať na políciu, ale ja som ich predbehol, tak sa pýtam - kde boli tú hodinu, keď sme sa s jedným z bratov pobili prvýkrát? Prečo ma nešli udať hneď, ale ma znova fyzicky napadli?"
V celej udalosti figurovalo aj použitie zbrane. "Áno, použil som zbraň, ale strieľal som z legálne kúpenej plynovej pištole, ktorú môžem vlastniť aj bez zbrojného preukazu. Vystrelil som dvakrát do vzduchu, pretože som sa obával o svoj život a chcel som útočníkov zastrašiť, nemal som v úmysle im ublížiť. Ešte v ten istý deň som zbraň odovzdal kompetentným orgánom," hovorí pán J.
Momentálne je to tvrdenie proti tvrdeniu. Na ktorú stranu sa prikloní spravodlivosť, rozhodne až súd, v ktorého objektívne posúdenie verí i taxikár pán J. "V Partizánskom sú tri taxislužby. Zaujímavé je, že dve medzi sebou vychádzajú, ale tá tretia nevychádza ani s jednou. A čo sa týka topoľčianskych kolegov - v živote som nemal s nimi osobný spor. Vždy, keď stretnem na cestách taxikára - či už z Topoľčian alebo z iného mesta - zdvihnem ruku na pozdrav alebo zablikám svetlami na aute. Je to kolega a aj keď sa nepoznáme, robíme predsa v tej istej brandži. Ani mne sa nikto nevyhrážal, keď som prišiel do Topoľčian, prečo by som to mal robiť ja," dodáva pán J.
