Článok pokračuje pod video reklamou
konštrukcie budovy, v ktorej sú sporné nájomné byty. (rd)
Týmto textom chcem reagovať na článok Sponzorské dary - nedary, uverejnený v týždenníku Dnešok č. 30 z 27. 7. 2004. Primátor mesta Topoľčany v ňom oznámil viaceré nepravdivé informácie, a to buď zámerne, alebo pre svoju právnu nevedomosť. Podľa dostupných výpovedí svedkov, ale aj písomných dôkazov, je zrejmé, že primátor Ing. Pavol Segeš nemal právo prideliť byty na Námestí M. R. Štefánika takým spôsobom, akým to urobil.
Podľa platného všeobecne záväzného nariadenia o zásadách hospodárenia s bytovým fondom vo vlastníctve mesta Topoľčany č. 8/1995, ktoré v inkriminovanom období platilo, má podľa článku 7, odst. 2 o nájme bytu mimo poradia právo rozhodnúť primátor mesta iba na základe odporúčania komisie sociálnej a bytovej pri MsZ. Avšak v tomto prípade kompetentná komisia neprijala žiadne odporúčanie novej komisii, ale naopak, navrhla, aby sa pridelením bytov zaoberala nová komisia (udalosť sa odohrala na prelome volebných období, pozn. rd).
Primátor však aj napriek tomu rozhodol bez odporúčania novej komisie a navyše na rokovaní komisie podľa svedeckej výpovede stanovil požiadavku 100-tisíc Sk za každú izbu ako dar. V uvedenom článku, ale aj vo výpovedi pred vyšetrovateľom sa primátor obhajuje tvrdením, že on sám o pridelení bytov informoval poslancov MsZ na 3. riadnom zasadnutí 8. apríla 1999. Tvrdí: „Nikto nemal k tomuto prideleniu bytov žiadne pripomienky. Keby zastupiteľstvo malo nejaké pripomienky, alebo by s tým nesúhlasilo, svoje rozhodnutie by som musel zrušiť.“ Ako by to však chcel vykonať, keď už nájomné zmluvy na dobu neurčitú boli podpísané a zrušiť by sa dali len v prípade nedodržania podmienok zo strany nájomníkov? Navyše na 3. rokovaní zastupiteľstva on sám informoval, že sa nás spýtal, či sme ochotní dať za každú izbu 100-tisíc korún, a tým, ktorí boli ochotní dať za každú izbu stanovenú sumu, boli byty pridelené.
Z uvedeného je zrejmé, že k zneužitiu právomoci verejného činiteľa došlo kvôli neoprávnenej požiadavke primátora 100-tisíc za každú izbu pri prideľovaní bytov, čím zadovážil mestu Topoľčany značný prospech. Toto individuálne - monokratické rozhodnutie, ktorým zneužil svoje postavenie verejného činiteľa, nebolo v súlade s VZN mesta Topoľčany.
Nespochybňujem, že primátor má právo prijať sponzorský dar, nemôže ho však požadovať ako podmienku pridelenia bytu. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť žiadnu protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. V tomto prípade sa však zaviazal, pretože protihodnotou mal byť byt daný do osobného užívania. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytne inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Ja som však mal na základe pokynu primátora Topoľčian túto povinnosť už určenú, bez nej by som byt do osobného užívania nedostal. A nakoniec chcem poukázať na to, že mesto Topoľčany nás v rozpore s platnou legislatívou vyčlenilo z potenciálneho predaja bytov, čo dokazuje aj protest okresnej prokuratúry voči VZN mesta Topoľčany č. 10/2003. Podľa zákona o prevode bytov do osobného vlastníctva (č. 182/1993) je mesto povinné nám od podania žiadosti do dvoch rokov byty odpredať.
Bude zaujímavé sledovať, akým novým spôsobom v rozpore s platnou legislatívou nám bude niekto opätovne brániť v odkúpení bytov, keď sa nás predstavitelia mesta snažia presvedčiť, že novú opravu objektu nám zahrnú do ceny bytov! Opäť niekto hľadá zodpovedného za uvedený stav na nesprávnom mieste. Za zamyslenie stoja viaceré otázky... Kde, napríklad, bol stavebný dozor počas rekonštrucie, keď je dnes budova v horšom stave ako pred ňou? Prečo mesto do dnešného dňa nevymáha škodu od zodpovedných (vrátane stavebného dozoru) za tento stav?
Výpis zo zápisnice
z 3. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch, 8. apríla 1999.
Ing. Pavol Segeš odpovedal, že byty nad bývalou predajňou detské odevy boli pridelené ako nadštandardné. Z hľadiska toho, že bol Sk 5 mil. schodok v mestskom rozpočte, spýtal sa záujemcov, či sú ochotní dať za ich pridelenie aj nejaké sponzorstvo. Tí, čo boli ochotní dať za každú izbu Sk 100 000, tým boli byty pridelené. Ide o občanov Podoba, Vass a Martoš.
Za 5-izbový byt dostalo mesto Sk 500 000, za 3-izbový Sk 300 000 a za 4-izbový 400 000.
Teda mesto dostalo Sk 1 200 000.
Za správnosť výpisu: Daniela Blahová.
