Prví ikváči sú už v šiestej triede

Väčšina z nich už v predškolskom veku vedela čítať a písať tlačené písmenká. Milujú matematiku a volajú ich ikváči. Mimoriadne nadané deti majú vývinový náskok dva až tri roky dopredu a IQ okolo 140. Učenie im nerobí žiadne problémy, zvládajú ho s ľahkosťou. Majú potrebu viac rozprávať, píšu špeciálne úlohy, študujú encyklopédie. Doslova nasávajú poznatky, ktoré potrebujú prediskutovať.
Na začiatku sú testy
V prvej fáze, pred príchodom na základnú školu, absolvujú nadané deti psychologické testy pod dohľadom riaditeľky psychologickej poradne v Topoľčanoch Evy Hašanovej. Prijímací pohovor prebieha v máji za účasti garantky projektu Jolany Laznibatovej a má tri časti: rozhovor, zručnosť v čítaní, písaní a v matematike a dotazník pre rodičov. Zakladateľom triedy pre mimoriadne nadané deti na Tribečskej ulici v Topoľčanoch je bývalý riaditeľ Slavomír Banáry, ktorý v školskom roku 1999/2000 otvoril premiérový ročník. Do špeciálnych tried chodia deti nielen z Topoľčianskeho okresu, ale aj z Bánoviec či Partizánskeho. Minimálny počet na otvorenie triedy je deväť žiakov, maximálny počet je dvadsať. Tento rok do prvého ročníka nastúpilo jedenásť žiakov, najvyšší šiesty ročník navštevuje sedemnásť detí. Vyučovanie na prvom stupni základnej školy prebieha v špeciálne vytvorených učebniach, v budove bývalej družiny. Piataci a šiestaci majú triedy v severnom krídle hlavnej budovy spolu s dvomi matematickými triedami.
Mimoriadne nadaným deťom sa venuje vybraný okruh učiteľov. Od prvého ročníka sa učia angličtinu, informatiku a špeciálny predmet obohatenie, na ktorom preberajú vybranú tému. Na druhom stupni pribúda nemčina. Pedagógovia vychádzajú z rovnakých osnov a používajú tie isté učebnice ako u bežných tried. Rozdiel je v tom, že časť učiva si vytvárajú učitelia sami, pretože bežné predpísané by týmto deťom nestačilo. Látka sa preberá do väčšej hĺbky a čerpá sa aj z vyšších ročníkov. „Najdôležitejším faktorom je, že v bežných triedach sa prevažne kladie dôraz na rozvoj pamäti, v triedach s mimoriadne nadanými deťmi na rozvoj myslenia,“ povedala Libuša Bálažová, triedna mimoriadne nadaných šiestakov. Deti vyvíjajú väčšiu aktivitu, majú snahu samostatne sa vzdelávať, hľadajú si učivo na internete, sami sa obohacujú. „Niektoré deti prídu na hodinu s takými poznatkami, že žasneme, čo už všetko vedia. Stáva sa, že nás na hodine zaskočia otázkami, na ktoré nevieme odpovedať,“ povedala Libuša Bálažová. Rodičia platia za svoje nadané deti poplatok dvesto korún mesačne. Z týchto peňazí sa čiastočne financuje vyučovanie, organizujú sa exkurzie, kupujú logické hry. Vzťahy medzi mimoriadne nadanými deťmi sú komplikovanejšie, pretože ide o výrazné osobnosti, ktoré sa chcú presadiť. Skĺbiť tieto dominantné individuality dohromady nie je jednoduché.
Na prvom stupni základnej školy sa nehodnotí známkami, ale slovne. „V prípade, že žiak prestupuje na osemročné gymnázium, musíme jeho slovné hodnotenie pretransformovať do známok, pretože gymnázium ho neberie do úvahy,“ povedala pani riaditeľka Gabriela Herodeková. Žiaci piateho a šiesteho ročníka sú už hodnotení známkami. Ide o postupný, plynulý prechod, aby deti neboli nešťastné zo zlého hodnotenia.
Gymnázium - žiaden problém
Niektorí žiaci po ukončení štvrtého ročníka uprednostnia presun na osemročné gymnázium. Minulý rok neprestúpilo žiadne dieťa. Tento rok absolvovalo prijímacie pohovory desať žiakov, všetci úspešne. Jeden z nich sa aj napriek tomu rozhodol zostať v pôvodnom kolektíve.
Začiatkom školského roka prijali do piateho ročníka nových deväť detí na skúšobnú dobu troch mesiacov. Po tomto termíne sa rozhodne, či budú pokračovať ďalej, alebo či sa presunú do bežnej triedy.
Mimoriadne nadané deti dosahujú úspechy na matematických, recitačných a iných súťažiach. Terajší šiestaci mali v minulom roku zastúpenie vo všetkých disciplínách a v každej z nich skončili minimálne do tretieho miesta. Daniel Hatala sa ako tretiak zúčastnil štvrtáckej pytagoriády a skončil na treťom mieste. Tento štvrták spolu s Adriánom Rybanským sú špeciálne na matematiku zaradení medzi piatakov a vedomosťami bez problémov zapadajú do kolektívu. Nadaní žiaci navštevujú množstvo krúžkov, majú eminentný záujem o mimoškolskú činnosť. V družine si majú možnosť vybrať zo siedmich, každá vychovávateľka vedie iný. Niektoré deti dokonca ani nechcú chodiť domov zo školy.
„Pri výučbe s mimoriadne nadanými deťmi viacej staviame na logickej štruktúre. Ide tu o logický prístup k analyzovaniu informácie,“ povedala Ingrid Paulovičová, učiteľka matematiky. Nadané deti majú problémy s obyčajnými numerickými príkladmi ako je sčítavanie, odčítavanie, násobenie, delenie. Škola zohľadňuje výkonnostné tempo, vychádza z úrovne detí, ktoré prichádzajú do školy.
Budú aj stredné školy pre nadané deti?
Pomer dievčat a chlapcov je približne rovnaký, s miernou prevahou dievčat.
A kde budú nadaní žiaci pokračovať po skončení základnej školy? Na Slovensku je dvadsať škôl tohto typu. Autorka projektu škola pre mimoriadne nadané deti Jolana Laznibatová podala ministerstvu školstva návrh, ktorý by umožňoval v štúdiu pokračovať. Podľa neho by žiaci po absolvovaní štvrtého ročníka základnej školy pokračovali na novovytvorenom osemročnom gymnáziu pre mimoriadne nadané deti s názvom Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium. Zatiaľ takáto škola funguje iba v Bratislave. Všetko však závisí od financií a rozhodnutia ministerstva.