Môj osud je mať v živote smolu

Som už zúfalý, lebo sa mi nič v živote nedarí. Smola sa mi neustále lepí na päty. Nikdy som nebol poverčivý, ale veci, ktoré sa mi stali posledné týždne, ani nepotrebujú komentár. Nastúpil som do nového zamestnania a už-už som si myslel, že som za vodou. Tešil som sa na nových kolegov, mal som iba malé obavy ako zapadnem do kolektívu, ktorý sa budoval niekoľko rokov. Len čo som začal fantazírovať o novej práci, veci sa začali kaziť. Hneď prvé úlohy, ktorými ma v práci poverili, som plnil len s ťažkosťami. Problémom bolo hlavne to, že nikto z nových kolegov mi presne nič nevysvetlil, každý bol zavalený vlastnou prácou, a preto si nikto nenašiel na mňa čas. K nedobre odvedenej práci sa pridružili “náhody“. Pokazil som kopírku zlým vložením papiera tak, že nefungovala dva dni, stratil som kľúče od služobného auta a k tomu som raz zabudol zamknúť kanceláriu. Týmto som nadobro stratil priazeň kolegov, ktorú som si vlastne ešte ani nezískal.
Zn.: Bezradnosť v práci.
Život je už taký, raz si hore a raz dole, ale o všetko sa musíte pričiniť sám. Príchod do nového zamestnania je veľkým životným krokom. Každý si uvedomuje, že prvý dojem hrá významnú úlohu. Určite ste však boli až príliš vystresovaný, a vtedy sa množili chyby. Z Vášho listu vyplýva, že bez viny nie sú ani kolegovia.
Úlohou dobrého tímového vedúceho je uviesť nového zamestnanca do kruhu “starých harcovníkov“, prípadne poveriť inú osobu, aby tak urobila. Prvé zoznamovanie netreba len tak ledabolo odbiť, nový človek sa musí zoznámiť nielen s menami kolegov, ale tí by ho mali upozorniť na prípadné zvyky. Každý predsa vie, ako dokonale fungujú “kávičkové spolky“, do ktorých sa ťažko preniká. Niekedy sa starší členovia tímu cítia ohrození novou krvou, inokedy v dôsledku nedostatku empatie sa už nevedia vcítiť do človeka, ktorý prvýkrát prišiel medzi nich.
Keď sa už zdá, že kolegovia sa nevedia rozhýbať zo zabehnutých koľají, voľky-nevoľky musíte prevziať iniciatívu do vlastných rúk. Nehanbite sa pýtať na veci, ktorým nerozumiete a sú pre vás nové. Každý len trochu súdny človek pochopí, že sa pýtate nie z nedostatku intelektu, predsa ste už prešli výberovým konaním na Vaše pracovné miesto, ale preto, lebo ešte nemáte skúsenosti.
Keďže ste zrejme neprelomili bariéru mlčanlivosti a asi ste sa hanbili pýtať na veľa vecí, kolegovia si domysleli, že Vám je všetko jasné. Zrazu sa začali kopiť problémy a chyby. Stres dokonale zapracoval a ani ste si neuvedomili, ako Vás ovládol.
Poviem Vám na rovinu, vybrdnúť z nepríjemnej situácie nebude ľahké. Teraz je ale správny čas otvoriť ústa a zrozumiteľne vysvetliť kolegom, ale aj šéfovi, prečo ste robili chyby a v akej situácii sa nachádzate. Nepokúšajte sa však zvaliť všetko na kolegov, tým by ste to ešte viac pokazili, a ani náznakom nepovedzte šéfovi, že zlyhal pri Vašom uvedení do kolektívu. Snažte sa odteraz naplno naštartovať v práci, neľutujte obetovať vlastnú domácu pohodu a ukážte, že viete kvalitne i veľa pracovať. Všímajte si svoje okolie a jeho zvyky a možno onedlho nájdete aj spriaznenú dušu.
Už tým, že ste napísali tento list a vysvetlili čiastočne dôvody nepríjemnej situácie, prešli ste prvý krok od poverčivosti k reálnemu životu, ktorý si vyžaduje len rázne kroky. Ten, kto poriadne chytí svoj osud do vlastných rúk a poučí sa z chýb, predsa nemôže mať smolu.