Sedemčlenná rodina prežívala na ulici

V Bošanoch, tam, kde sú geometricky vedľa seba postavené tehlové baťovské domy, sídli neštátne sociálne zariadenie Orchidea. Zatiaľ čo v sídle - v Prievidzi - poskytujú sociálne, právne a psychologické poradenstvo, v obci červených tehlových bytoviek sa pre matky s deťmi v núdzi ponúka sto ubytovacích miest.
Prešlo tadiaľ veľa žien so svojimi príbehmi, svoj domov v Bošanoch našla aj Zuzana s Paľom a piatimi deťmi. Teraz s pomocou Orchidey obývajú štvorizbový byt. Zakotveniu v tejto obci predchádzala nejedna prekážka, len pred pár mesiacmi sa bezcieľne potulovali ulicami, aby sa aspoň trochu zahriali.
Zuzana vyrastala v detskom domove na Myjave. Krátko po tom, čo sa postavila na vlastné nohy, založila si rodinu s Paľom. Žiaľ, mladú dvojicu postihlo nešťastie, zomrelo im predčasne narodené dieťa. “Odvtedy sa nám smola lepila na päty. Našťastie máme teraz päť detí,” rekapituluje Zuzana. Najstaršia deväťročná Viktorka chce byť najnovšie kaderníčkou, po byte sa ešte tmolia ďalší štyria šarvanci, sedemročná Anička, Paťka má päť rokov, Matúš je o rok mladší a najmenším drobcom je dvojročná Barborka. V Myjave bývala rodina na slobodárni. Na vlastné náklady opravili byt, ale vlastník im nepreplatil náklady tak, ako sa dopredu dohodli. Kvôli tomu odmietli platiť nájomné a problémy narastali, preto sa rozhodli odísť. Nové bývanie si našli v rodinnom dome, ale nastal nečakaný zvrat. “Mali sme zmluvu s majiteľom domu na rok, potom prišiel a povedal nám, aby sme sa vysťahovali, lebo dom už predal. Vtedy nám povedal: nehnevajte sa, ale musíte opustiť dom, lebo sa ide zbúrať. Na druhý deň sme odišli. Všetky veci sme tam nechali. Išlo to zo dňa na deň. Zrazu sme nemali kde ísť,” spomína si Zuzana.
Sedemčlenná rodina len so základnými vecami zostala na ulici. Kde sa podieť, na koho sa obrátiť? Oporou v ťažkej situácii nebola Paľova rodina. “Svokra ma neustále psychicky týrala, vyčítala mi, že som Cigánka a k tomu ešte z domova. Nezniesla ma od prvej chvíle. Svokra bola ochotná prichýliť deti, a aj to len niektoré, iba tie, ktoré sa podobali na bieleho Paľa a ničím nepripomínali môj rómsky pôvod.”
Rodina putovala po celej Myjave, pomocnú ruku im podali Zuzanine kamarátky. Nezriedka prespávali u kamarátky, ktorá sama mala jedno dieťa, v jednoizbovom byte. Všade však mohli zostať iba niekoľko dní. V najväčšej núdzi prespávali na lavičkách alebo v opustenej chladnej pivnici. “Deti boli úplne vystresované z tej situácie. Matúš sa stále v noci strhával, aj pri malom šuchnutí alebo buchote v diaľke. Deti poprechladali, odniesla si to najmä Viktorka, ktorá má problémy s obličkami.“ Keď im v ťažkej situácii nepomohol ani myjavský magistrát, rodina bola v koncoch. “Bolo mi ľúto detí, ale povedala som si, že do domova ich nedám, lebo viem, ako sa tam žije. Rozhodli sme sa s manželom vyskúšať azylový dom.” S pomocou sociálnej pracovníčky sa Zuzana s deťmi dostala do Dolného Kubína, ale len na mesiac. Počas tej doby Paľo stále mrzol na ulici, lebo do zariadenia mali prístup iba ženy. Tá istá situácia sa opakovala v Bošanoch, Paľo sa snažil byť s deťmi každú chvíľu, prechádzal sa s nimi, ale keď sa zvečerilo, nemal kde hlavu skloniť.
Zúfalý stav veci vyriešila predsa len Orchidea disponujúca vlastnými ubytovacími miestami, keď pridelila početnej rodine po splnení podmienok na rok byt. Toto sociálne zariadenie, ktoré poskytuje ubytovanie ženám v hmotnej núdzi, týraným ženám a osamelým matkám s deťmi, znovu spojilo rodinu. Vďaka ich pomoci môžu začať odznova a pomaly sa postaviť na vlastné nohy. “Som rada, že môžem byť s mužom, už toho bolo na mňa veľa. Deti visia na otcovi a ja som bola s nervami v koncoch. Stále som si hovorila: “Som ich matka, zvládnem to, raz sa všetko obráti na dobré,” hovorí Zuzana.
Ich dočasné bydlisko - priestor od Orchidey, je zatiaľ len skromne zariadené. Malý televízor so zrnitou obrazovkou, ktorý Paľo svojpomocne opravil, zachytí signál len dvoch programov. Zatiaľ čo robí večeru, pred obrazovkou na hladkom linoleu zvádzajú deti duel v šmýkaní.
Plány do budúcnosti už spájajú obaja s Bošanmi. Paľovi vypomohla Orchidea aj pri získaní zamestanania, teraz pracuje vo firme na výrobu topánok a aj Zuzana by sa chcela čo najskôr zamestnať. “Chcem zostať v Bošanoch, lebo sú tu ľudia, ktorí mi pomohli. Dedinu ešte musím spoznať, ale keď sa niekoho opýtam, radi poradia. Na sviatky určite pôjdeme do bošianskeho kostola, aby sme sa poďakovali Pánu Bohu,” zdôraznila.