Po týždni sa poslanec NR SR Tibor Cabaj vrátil domov z Bratislavy do svojho rodinného kruhu, k manželke a vnúčencom. Búrlivými vodami slovenskej politiky pláva už dlhší čas, začínal na regionálnej úrovni v Topoľčanoch a v parlamente ako člen HZDS – ĽS sedí dvanásť rokov.
Ako sa vyrovnávate s tým, že ste verejnou osobou?
Mám smolu alebo šťastie v živote, že už pred vstupom do vrcholovej politiky som bol “verejnou osobou” v meste Topoľčany a v jeho okolí. Môj život plynul tak rýchlo, že až pri oslave päťdesiatky mi priatelia začali pripomínať, že som verejnou osobou.
Vraciate sa často do rodnej obce?
Mojou rodnou obcou sú Blesovce, kde doteraz žije mamička a mnoho kamarátov, a preto sa tam rád vraciam. Obyčajne sa tam zastavím v pondelok, keď už odchádzam do Bratislavy. V súčasnosti žijem s rodinou v Kuzmiciach, kde sme si pred vyše dvadsiatimi rokmi postavili rodinný dom.
Každým dňom sú Vianoce o krok bližšie a bližšie. Ako sa na ne pripravujete?
Už niekoľko rokov sa pre mňa Vianoce začínajú až vo vianočný týždeň, ak náhodou nezasadá NR SR. Už sa aj stalo, že sme zasadali 23. decembra. Tento rok to vyzerá tak, že parlament skončí asi túto stredu, lebo na programe je niekoľko prvých čítaní, potom ale mám ďalšie povinnosti v predvianočný pondelok a utorok. Pre mňa začínajú vianočné sviatky návratom k rodine. Darčeky tradične nakupujem v posledných hodinách.
Nákupná horúčka však neodmysliteľne patrí k Vianociam...
Darčeky si zabezpečím až na poslednú chvíľu. Stresy, ktoré predchádzajú tomuto krásnemu obdobiu, znáša predovšetkým moja manželka Zdenka. Nie som presvedčený o tom, že čím drahší darček, tým viac poteší.
Čo najcennejšie ste dostali ako darček?
V minulosti to boli naše tri deti a teraz sa k nim pridala vnučka Adrianka a vnuk Martinko.
Skúste sa vrátiť v čase, do svojej mladosti. Aké vianočné pocity boli vtedy pre Vás najsilnejšie?
Rodičia, súrodenci, vianočný stromček, kapor, oplátky s medom, čakanie na darčeky a mnoho, mnoho snehu. Najviac som sa tešil zo snehu, aj keď Blesovce nie sú vysoko v horách, snehu bolo dosť. Zvláštnosťou bolo, že v čase, keď som žil v Blesovciach, bola tam len jedna cesta, človek musel prísť z Bojnej cez Veľké Dvorany a tou istou cestou naspäť. Aj tak sme si dobre žili, v malej dedinke sme sa všetci poznali.
Teraz však prežívam Vianoce intenzívnejšie a sú mi vzácnejšie. Mám menej času, ale vždy si nájdem 5 – 6 dní, keď sa stretnem s príbuznými. Keď boli deti malé, staval som dom, teraz mám vnúčence a z nich sa teším. Minulý rok, keď mala vnučka deväť mesiacov, zažínali sme jej prvý vianočný stromček, ale teraz mi už hádam aj pomôže s ozdobami.
Keď príde čas rodinnej pohody, viete sa odreagovať od politiky?
Áno, ale veľmi sa mi to nedarí, lebo ak prestanem o politike hovoriť ja, začne moja rodina.
Bohužiaľ, s rodinou som veľmi málo, ale o tom by niečo vedela rozprávať moja manželka.
Keby ste sa mali preniesť na jedno obľúbené miesto, kde by to bolo?
Mám veľmi rád hory. Keď to vezmem z tohto svojho pohľadu, tak viem žiť medzi Marhátom a Tribečom, každý rok absolvujem túry z jedného kopca na druhý. Mne sa najviac páči na Slovensku, mám jedno obzvlášť obľúbené miesto na Orave, bližšie ho neprezradím, lebo donedávna tam nebol telefónny signál. Oddýchol som si tam, keď som odstavil počítač a mobil. No, stalo sa mi aj to, že mi nechali odkaz u starostu, a ten išiel asi 22 kilometrov za mnou, aby mi odovzdal odkaz z Bratislavy.
Čo by ste ľuďom na Vianoce zavinšovali?
Chcel by som zaželať všetkým ľuďom príjemné a pokojné vianočné sviatky. Tým, ktorí sú v neustálych stresoch a napätí, aby vypli a s novými silami a nadšením sa pustili do ďalšieho roku. Nie vždy je všetko tak, ako si to predstavujeme a ako to chceme mať, ale sme na tomto svete na to, aby sme tu žili.
