Funkciu primára interného oddelenia vykonával v Topoľčanoch od roku 1972 do roku 1997. Uznávaná kapacita medzi internistami si z toho obdobia aj dnes nevie vynachváliť spoluprácu s vtedajším primárom chirurgie MUDr. Kotlebom. Pacientom MUDr. Šveca bol napríklad aj kardinál Ján Chryzostom Korec. Spolupracoval s klinikami v Prahe, Brne, Bratislave, Hradci Králové, Trenčíne a s mnohými uznávanými odborníkmi, za ktorých spomenieme trebárs zakladateľa slovenskej genetiky MUDr. Izakoviča. V súčasnosti je MUDr. Michal Švec primárom interného oddelenia Nemocnice v Partizánskom.
Aké ste mali začiatky?
- Po úspešnom ukončení Lekárskej fakulty UK v Bratislave som sa v roku 1957 rozhodol ísť pracovať na interné oddelenie do Topoľčian, kde bol lekárom - primárom MUDr. Eugen Gressner. Prideľovacia komisia lekárskej fakulty bola mojím rozhodnutím prekvapená. Interné oddelenie malo vtedy 60 postelí na poschodí v budove polikliniky. V tomto období lekári pracujúci na internom oddelení i na odborných ambulanciách tvorili jeden rodinný kolektív. Pracovali sme vo dne i v noci na oddelení, pretože vtedy sme na oddelení aj bývali. Slobodáreň alebo iné bývanie nemocnica neposkytovala.
Čo je na vašom povolaní, podľa vás, najdôležitejšie?
- Najdôležitejšie je rozširovať si vedomosti. Naše povolanie si to totiž, najmä v dnešnej dobe, veľmi vyžaduje - tak, ako aj odborné a ľudské činy, ktoré sú vedené svedomím a majú byť mravné, i keď je to veľakrát ťažké. My vždy musíme hľadieť na chorého ako na človeka, ktorý má v živote svoje poslanie. Pre blaho našich pacientov by naša práca mala byť odborná, spravodlivá, rozvážna, čestná a dôkladná.
Dostali ste nejedno ocenenie. Je nejaké, ktoré si najviac vážite?
- Áno, dostal som veľa ocenení mojej práce - napríklad striebornú medailu Spoločnosti J. E. Purkyně, striebornú plaketu - cenu mesta Topoľčany za celoživotné dielo v službách NsP Topoľčany, som čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti, a čo si asi najviac vážim - v roku 1999 mi Svätý otec v Ríme udelil medailu najvyššieho druhu: Rytier rádu veľkého kríža sv. Gregora - civilnej triedy, ktorú som prevzal od arcibiskupa Jána Sokola a kardinála Jána Chryzostoma Korca. A tiež som bol pyšný na to, keď v roku 1990 na internom oddelení v Topoľčanoch zriadili kaplnku ako prvú na Slovensku. Na oddelení pracovali rehoľné sestry - vykupiteľky a v tomto období bola topoľčianska nemocnica Biskupskou konferenciou Slovenska oficiálne ohodnotená ako katolícka nemocnica.
Ste veľmi uznávaným odborníkom s množstvom skúseností. Chodia si k vám po rady vaši mladší kolegovia?
- Po toľkých rokoch práce v medicíne a na oddelení lekár získa mnoho skúseností a pri študijných vedomostiach aj praktické poznatky. Mňa veľa naučil primár MUDr. Gressner. Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdávam nielen v praxi, ale i na seminároch.
Keďže táto dvojstrana je o Topoľčanoch - aký máte vzťah k tomuto mestu?
- Z Topoľčian mám veľmi dobrý dojem. Je však potrebná väčšia vzájomná úcta, spolunažívanie v láske, čo má byť vzorom pre našu mládež. Mladých treba viesť a učiť, lebo - ak môžem zacitovať Alberta Einsteina - Čím jednotlivec je a čo znamená, tým nie je ako jednotlivý tvor, ale ako člen veľkej ľudskej spoločnosti, ktorá určuje jeho hmotné a duchovné bytie od kolísky až do hrobu. Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to!
Autor: mm
