u otriasť. Na túto kartu stavil i Peter J. z Krtoviec, ktorý sa snažil finančne zabezpečiť rodinu pobytom na vojenských misiách. Viac nám porozprával on sám.
Začiatok konca?
- Po ročnej misii v Juhoslávii som dostal pozvánku na misiu do africkej Eritrey. Manželka sa veľmi tešila, chápal som ju, chcela nové auto. Aj ja som ho chcel. Lietadlom som priletel do hlavného mesta Eritrey - Asmari. Tábor sme mali asi 2 kilometre od mestečka Adigala. V stanoch okrem dvadsiatich vojakov s nami spávali i potkany, škorpióny a často nás navštevovali aj jedovaté hady. Keďže podmienky v tomto tábore boli hrozné, začali sme si budovať nový, lebo sme chceli prežiť obdobie dažďov. Trvalo nám to štyri mesiace. Našimi hlavnými činnosťami na misii boli odmínovacie práce a stavanie nových ciest. Slúžil som aj v noci. Vtedy som myslel na svoju najdrahšiu manželku a na dvoch zlatých synov. Na osemnáste výročie sobáša som jej napísal dopis, kde som opisoval jej krásu a moju lásku k nej. Po siedmich mesiacoch som prišiel domov na dovolenku. Letenka ma stála 50 000 korún. Na vlakovej stanici v Piešťanoch ma čakal iba otec, moja najdrahšia neprišla. Nechcelo sa jej trmácať 20 kilometrov autom, že na mňa radšej počká doma. Tak som sa tešil na môjho miláčika a na deti, že som si ani nevšimol jej dosť chladné privítanie.
Po šťastnom mesiaci s mojimi drahými som zasa odletel do Afriky. Nie je nič horšie ako návrat z dovolenky. Misionári by o tom vedeli rozprávať. S mojou milovanou sme si dali záväzok, že si zostaneme verní - dodržal som ho, aj keď to bolo náročné. Dievčence tam totiž boli veľmi pekné a lacné. Väčšina našich vojakov to aj využívala. Noc stála približne 1 000 korún a s našimi príjmami sme tam mohli robiť pánov. Niektorí vojaci prespávali u svojich priateliek a do tábora chodili ako z domu do práce. Zostať verný bolo naozaj veľmi ťažké.
Konečne som sa vrátil domov. Aj keď som zarábal 60 000 mesačne, na nové auto nezostalo, lebo moja drahá nasadila vysoký životný štýl. Ale nech, veď ona si ho zaslúži.
Opäť v Afrike
- Po pol roku ma znova vybrali na misiu do Afriky. Povedal som si, že teraz sa mi na auto určite podarí zarobiť. Manželke medzitým zrušili pracovné miesto, lebo šéfa, ktorému robila sekretárku v jednej firme, vyhodili. Sľúbil som jej, že si ju uživím. Tentokrát som v Eritrei oslavoval naše 20. výročie sobáša. Zasa som jej poslal ďakovný list plný lásky a vyznania. Aj manželka ma potešila. Jej bývalý šéf si otvoril súkromne obchod a zamestnal ju. Na otázku adresovanú mojej najdrahšej, či mám prísť na dovolenku alebo radšej zostať v Afrike a ušetriť 50 000 na letenku som dostal od nej odpoveď, aby som zostal, lebo peniaze sa nám zídu.
Po trinástich mesiacoch odlúčenia som sa vrátil medzi najbližších. Po návrate som dostal vojenský poukaz na zájazd do Chorvátska. Manželkin zamestnávateľ sa ponúkol, že nás odvezie do Bratislavy k autobusu. Bol som mu za to vďačný. Dovolenka sa veľmi nevydarila, manželka mala väčšinou migrénu.
Chcel som kúpiť staršie auto, lebo na nové zasa nezostalo. Moja drahá to opäť trošku prehnala s utrácaním. Preto som pokukoval po misii v Iraku. Môj miláčik nadšene súhlasil. Tento zámer mi však nevyšiel.
Nečakaný zvrat
- V nedeľné dopoludnie (mal som práve meniny), som sa napoly vážne a napoly žartom spýtal manželky, či mi náhodou nebola neverná, pretože pol roka trucovala a už mi to začalo prekážať. Čakal som, že odpovie tak, ako vždy - takéto otázky ma urážajú, alebo ako by som mohla ísť s druhým, to by sa mi hnusilo. Jej vyjadrenie mi vyrazilo dych - áno, ale nepoviem ti s kým, a viac už o tom nechcem hovoriť.
Vyhodil som ju z domu. Neskôr som sa dozvedel, že mi bola neverná osem rokov s jej bývalým šéfom a terajším zamestnávateľom. Po týždňoch beznádeje a psychického zrútenia som ju prosil, aby sa vrátila. Ľúbil som ju, bola pre mňa všetkým. Nevrátila sa.
Podal som žiadosť o rozvod - rozviedli nás na prvýkrát. No aj tak som jej povedal, že keď sa bude správať ako normálna žena, znova si ju vezmem za manželku. Po rozvode sme sa ešte chvíľu stretávali poza chrbát jej milenca. Mladšieho syna sa vzdala. Nie je ešte plnoletý a povedala, že so mnou mu bude lepšie. Starší syn je už dospelý, ale tiež zostal pri mne.
Na záver chcem len odkázať chlapom, aby nedávali manželku na prvé miesto, tam patria vždy deti. Neobetujte celý svoj život pre lásku k žene, ktorá si to nevie vážiť. Môžete na to doplatiť - ako ja.
Autor: rd
