Na sedadlách sedeli deti v priemere štrnásťročné a nad nimi stáli starší ľudia. Keď som bola malá, rodičia mi vždy pripomínali, že starší ľudia majú prednosť. Ale neviem, či toto pravidlo alebo slušnosť už nevyšli z módy. Chodím tretí rok do gymnázia, no keď som sa na mojich spolužiakov obrátila s otázkou, či teraz neplatia nejaké nové pravidlá slušnosti, o ktorých som ešte nepočula, pozerali sa na mňa ako na blázna. Vysvetlila som im, o čo ide a zhodli sme sa v tom, že tento problém je všade. Keď som sa spýtala dotyčného mladíka, prečo nepustí sadnúť si babičku, ktorá stála nad ním, odpovedal mi, že si musí šetriť nohy. Vraj jemu tiež nik nebude uvoľňovať miesto, keď bude starý...
V mladosti každý verí, že svet sa začal až ním, že je tu vlastne všetko kvôli nemu, ale našťastie je mladosť iba božská nemoc, z ktorej sa každý deň trošku uzdravujeme, a preto verím, že nielen tento chlapec, no i jemu podobní to raz pochopia.
Autor: Svetlana SÍTHOVÁ
