Článok pokračuje pod video reklamou
Niekde vás považujú za väčších chamtivcov, ako tých, ktorí vašim rodičom a starým rodičom zobrali všetko bez náhrady, inde vás blahosklonne nechajú plávať od ostrova k ostrovu ako bludného Holanďana.
Bol som preto veľmi príjemne prekvapený, keď som so svojím korábom plným starostí narazil na ostrov, kde sú ľudia milí, usmievaví, nie sú z rozprávky a snažia sa pracovať podľa hesla v titulku článku.
Tým ostrovom je pre mňa Štátny archív v Topoľčanoch Pod kalváriou. Ústretové a usmievavé archivárky nie sú podráždené, ani keď niektoré vety opakujete dva či trikrát, pretože hluk vrtáka v betónovom paneli a iný pracovný ruch stavebných prác, ktoré sa robia v budove archívu za normálnej prevádzky, vám neumožňujú súvislý rozhovor. O to viac chcem poďakovať kolektívu v štátnom archíve za ústretovosť a nezištnosť, s akou som sa u nich stretol.
Na jednom hrade sú do prijímacej miestnosti širšie dvere, aby sa vstupujúci neurazili, že niektorí neboli prví. Nechcem preto ani ja vymenovávať jednotlivé pracovníčky. Jedno však musím uviesť. Tomuto skvelému hradnému - archívnemu tímu šéfuje pani riaditeľka Oľga Kvasnicová, ktorá má od pomyselných „hradných“ dverí pre občanov - zákazníkov kľúč. Nech sú tie dvere stále široké a otvorené a za nimi stále ten istý duch celého kolektívu.
I vďaka vám budú moje tohtoročné Vianoce o jeden príjemný zážitok bohatšie. Prajem všetkým dobrým amazonkám na archívnom ostrove šťastné Vianoce a veľa spokojných občanov v novom roku.
