Tak, ako stromček poznáme dnes, sa objavil okolo roku 1 600 v Nemecku. Najskôr stromček zdobili ozdobami z dreva, slamy, šúpolia a papiera, neskôr prizdobovali vianočným pečivom, medovníčkami, jabĺčkami a do pestrofarebných papierikov zabalenými orechami a slivkami.
Stará legenda hovorí, že pohania kedysi dávno prinášali bohom krvavé obety. Starí keltskí kňazi (druidovia) verili, že bohovia prebývajú v stromoch. Raz na obetnú slávnosť pripravovali mladého muža. Na udalosti bol aj misionár Winfried, ktorý sa rozhodol, že mládencovi zachráni život. Prítomným vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile lásky, dobra a viery. Na druidov zapôsobili misionárove slová, upustili od nezmyselnej krvavej obety a darovali mladíkovi život. Aby demonštrovali svoju vieru v narodenie kresťanského kráľa, vyťali strom, v ktorom podľa ich dovtedajšieho presvedčenia sídlili pohanskí bohovia, ukazovali ho svojim druhom a rodinám, pričom spoločne oslavovali príchod Spasiteľa, Božieho syna. Na legendu sa neskôr takmer zabudlo, no zvyk oslavovať narodenie Ježiša pod žiarivým a vyzdobeným vianočným stromčekom sa rozšíril do celého kresťanského sveta.
Živé stromčeky už vo väčšine rodín vystriedali ich umelí „kolegovia“. Medzi ozdoby už dávno nepatria jabĺčka či orechy, ale ozdôbky a ozdoby zo skla či keramiky. Ich výber niektorí z nás berú veľmi vážne. Tí, ktorí si potrpia na detaily, zlaďujú vianočný stromček do jednej farby, alebo sa nechajú inšpirovať pohľadom do výkladov. A sú aj takí, ktorí kupujú výzdobu každý rok - veď treba byť „in“ a ísť s dobou.
Nech patríte do ktorejkoľvek skupiny, určite vo vašej domácnosti na Štedrý deň zažiaria svetielka na konároch vianočného stromčeka, bez ktorého by sme si Vianoce už hádam ani nevedeli predstaviť.
Autor: rd
