Aj tento rok kikiríkajú ježaté a pestrofarebné kohúty na obrazoch Pavla Hajku, pri dolnozemských vodách na maľbách Jána Glózika sedia rybári s veľkými chodidlami, pod ktoré sa im pletú tekvice, Bačúrovi psi aj tento rok pobiehajú za saňami po zasnežených cestách, zima je na obrázkoch Alžbety Čížikovej i Zuzany Vereský, lenže na tých ešte spomedzi snehu vykúkajú farebné kvietky... Mohli by sme menovať tvorbu pravidelnej návštevníčky Topoľčian Evy Husárikovej, Pavla Cicku, Kataríny Karlečíkovej-Severíny a ďalších.
Tento rok vystavuje na pozvanie galeristov manželov Jurkovičovcov a vďaka podpore poltucta mecenášov až trinásť Slovákov - maliarov zo srbskej Vojvodiny. Predvádzajú 36 obrazov. Ich tvorbu si azda ani nemožno pomýliť s nejakou inou. Maľujú robustnú, šťavnatú krajinu, staré i nové domy, ulice i polia často pod snehom alebo zaplnené ľuďmi či obťažkané úrodou. Zobrazujú prosté deje, ktorým každý rozumie a ktorých vyobrazenie hádam každého poteší. Keď sa návštevník prizrie - najlepšie pravému dolnému rohu obrazu - prečíta tohtoročný, vlaňajší, možno predvlaňajší dátum. Áno, je to hra s pamäťou, s nostalgiou skombinovanou s fantáziou, ktorá ide na odbyt.
Kovačickí maliari sú osobitným fenoménom druhej polovice minulého storočia. S ich príchodom na výtvarnú svetovú scénu sa začalo písať o insitnom umení niekoľkonásobne viac ako dovtedy. Ich obrazy sú dnes po celej Európe i v zámorí a pýšia sa nimi mnohé galérie i súkromné zbierky, ktoré ich vlastnia.
V Kovačici maliarov vraj skôr pribúda než naopak, ale stať sa členom Kovačickej galérie je honor, ktorého sa len tak ľahko nikomu nedostane. Kovačica je vďaka svojim maliarom zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je posvätným miestom na scéne insitného umenia, ako to vyjadril riaditeľ kovačického Domu kultúry Ján Marko.
Topoľčiansky advetný čas by sa zdal asi ochudobnený, keby neposkytoval možnosť potešiť sa starosvetskými ulicami bez áut a semaforov, bizarnými zákutiami krajiny s vahadlovými studňami, ale bez traktorov, autostrád i priehrad... Ktovie, ako dlho ešte kovačickým vydrží inšpirácia. Dá sa však predpokladať, že divákov, ktorí sa na ich obrázky s chuťou a potešením budú pozerať, bude skôr pribúdať než ubúdať.
Autor: vš