Už dva a pol roka pracuje a žije na Slovensku. Spriatelil sa nielen s ľuďmi, ale spoznal veľmi dôverne slovenské sociálne, politické, kultúrne i komunálne reálie. Jeho meno sa pravidelne objavuje aj na stránkach Dneška. Požiadali sme ho, aby nám porozprával o vianočných sviatkoch vo svojej vlasti.
„Aj v poľských obchodoch sa už v septembri hlási duch Vianoc, ale musí prísť december, aby sa tá atmosféra začala prebúdzať aj v rodinách, v domácnostiach,“ porovnáva náš hosť so slovenskou skúsenosťou, „aj u nás sa komerčná a duchovná stránka Vianoc prelínajú. Počas adventu sa nielen nakupuje, ale chodí aj na spoveď, pretože hádam všetci Poliaci milujú také, aké bývali v ich detstve...“
Štedrý večer volajú v Poľsku Wigilia, bdenie pred príchodom Božieho syna. Je to deň výnimočný aj jedlami. Podáva sa vraj dvanásť chodov, toľko, koľko bolo apoštolov, vo väčšine rodín sa však nepodáva mäso. Prieskumy uvádzajú, že až 97 percent Poliakov uprednostňuje tradičné jedlá - kapra smaženého alebo v aspiku, obľúbená je aj plnená ryba, a potom slede, ktoré sa pripravujú na „nekonečné“ množstvo spôsobov.
„Ja sám pripravujem slede s medom a citrónom, s horčicou a cibuľou, s majonézou, mám rád pikantné úpravy, ale na nedávnej vianočnej slávnosti na našej ambasáde sa zišlo toľko pochúťok zo sleďov, že som bol pekne prekvapený,“ veselo hovorí plukovník a kuchár amatér W. Klimas. Bola to slávnosť, na ktorej sa zišlo do 250 ľudí a na pozvanie pána Klimasa tam koledy spievali členovia topoľčianskeho SUTO.
„Na sviatočnom stole v poľských rodinách musí byť makovník, smažené alebo varené pirohy s hríbami, kapusta varená s hrachom a hubami, prípadne šošovicou či fazuľou, čiže bigos, tiež červený boršč,“ vyratúva pán Klimas. „K tradícii tiež patria varené cestoviny s makom, kompóty, ale aj kuťa, teda varená pšenica s hrozienkami a medom. Poľská štedrá večera je pôstna, len výnimočne niekto pije tvrdý alkohol, podáva sa víno.“
Aj Poliaci zdobia vianočný stromček, pod ktorým sú darčeky, do niektorých rodín prichádza po druhý raz Mikuláš s darčekmi. „Na stole má byť biely obrus, pod ním za hrsť sena a v ňom zopár mincí. Rodina pri stole láme oplátku a navzájom si želáme šťastie a radosť, modlíme sa, spievame koledy. Tak to podľa prieskumu robí 70 percent poľských rodín,“ hovorí W. Klimas.
Na Štedrý deň chodí veľa Poliakov na cintoríny a na polnočnú omšu zvanú „pasterka“ alebo i anjelská omša. Osem poľských rodín z desiatich trávi štedrý večer doma.
A aký je Štedrý deň v poľských kasárňach? „Aj v časoch, ktoré nepriali kresťanskej tradícii, sa tiež vo vojenskom prostredí slávili Vianoce tradičným spôsobom. Pôstnym jedlom, pripomienkou sviatkov u veliteľov jednotlivých stupňov od ministra až po veliteľov útvarov. Dnes sú Vianoce slávnostné v prítomnosti poľných biskupov či vojenských kaplánov, bývajú recepcie, ženy pracujúce v armáde majú voľno,“ približuje dôverne známe chvíle plukovník Klimas.
Pri počúvaní jeho rozprávania si poslucháč uvedomí, aké sú si vianočné sviatky podobné v našich domovoch s poľskými, aké prenikavé a odolné je ich duchovné posolstvo. Kresťanské korene a susedská blízkosť dvoch národných kultúr sú mocnejšie, než si uvedomujeme.
Autor: vš