v zahraničí. Aký máte vzťah k rodnej dedine? Na čo si najradšej spomínate? A chodíte ešte do Nemčíc? - Z domu „do sveta“ som odišiel pred päťdesiatimi rokmi (štúdium v Bratislave, práca v Žiline - tu aj žijem). Za tento čas som však kontakt s rodnou obcou neprerušil. Rodinné putá, rodičovský dom, rodná obec dávajú podnet stále sa vracať „domov“ aj niekoľkokrát ročne, hlavne za posledné roky. Spomienky na detstvo strávené na dvore a v záhrade rodičovského domu, obec počas školských rokov na meštianskej škole a topoľčianske gymnázium mi najviac utkveli v pamäti. Početná rodina dávala a dáva príležitosti stretávať sa na svadbách, pohreboch, ale aj bežných sviatkoch či dňoch v roku (hody, dušičky a pod.). Pocit domova vo mne zosilnel hlavne v posledných rokoch pri obnove rodičovského domu, ale aj s pribúdajúcimi rokmi. Minulý rok ste mali v nemčickom kultúrnom dome výstavu. Čo bolo jej obsahom? - Minulý rok - podobne ako i predtým - som v spolupráci s obecným úradom vystavoval v nemčickom kultúrnom dome fotografické panorámy zo Slovenska, ktoré som urobil počas návštev Vysokých a Nízkych Tatier, okolia Žiliny, ale i Nemčíc. Túto kolekciu desiatich obrazov som predtým vystavoval na hrade Strečno a v Žiline. Tento rok chystám panorámy vystaviť v Bratislave, Krakove a v Banskej Bystrici. Môžete svojim rodákom prezradiť, na čom momentálne pracujete? - Architektonickú tvorbu som ukončil realizáciou dvoch kostolov (Hvozdnica, Zastranie) a obnovou rodičovského domu v Nemčiciach. Pretože posledné roky sa venujem golfu ako relaxu a športu, zaoberám sa touto tematikou formou urbanistických štúdií golfových ihrísk a fotografovaním golfovej hry a golfových areálov. Moderátorskú štafetu Veselého popoludnia, ktoré každoročne ukončuje letné prázdniny v Nemčiciach, po Máriovi Kleinovi, ktorému zákerná choroba preťala životnú púť, prevzal redaktor TV Markíza Patrik Herman, ktorý sa v tejto obci cíti ako doma. „Veselé popoludnie moderujem už pár rokov. Každý rok sa pri moderovaní presviedčam, ako rýchlo detičky rastú a ako ja starnem. Moderovanie Veselého popoludnia neberiem ako povinnosť, nikdy by som za to nezobral honorár. Veľmi rád chodím do Nemčíc a vždy sa tam zastavím, keď idem okolo. Je to moja srdcová záležitosť a keby som mohol, tak sa tam aj presťahujem, veď čo by mi tam chýbalo,“ hovorí s úsmevom Patrik Herman, ktorému sa páči súdržnosť a spontánnosť dedinčanov. „Fascinoval ma tiež starostov fanatizmus, s akým sa púšťa do prípravy tejto akcie. I keď je to s ním niekedy ťažké (smiech), je neuveriteľný. Touto cestou by som chcel popriať občanom Nemčíc, nech sú stále takí, akých ich poznám a nech majú veľa dôvodov na úsmev,“ dodáva Patrik, ktorý do Nemčíc určite zavíta aj tento rok.
